Webnoviny - Svet

Tieto vlády panovali na Slovensku od roku 1993

WEBNOVINY.SK

BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Portál Webnoviny prináša pri príležitosti volieb do NR SR chronologický prehľad vlád SR od roku 1993 a historický prehľad výsledkov volieb od roku 1992.

1993 – vláda Vladimíra Mečiara

Pri moci bola vláda Vladimíra Mečiara, ktorá vznikla po parlamentných voľbách 5. a 6. júna 1992.

Vládu vymenoval 24. júna 1992 predseda Slovenskej národnej rady (SNR) Ivan Gašparovič a premiérom sa stal Vladimír Mečiar, predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré zvíťazilo s 37, 26 percenta hlasov oprávnených voličov.

Vládna koalícia HZDS a Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá získala vo voľbách 7,93 percenta hlasov, mala tichú podporu Strany demokratickej ľavice (SDĽ).

Po tom, ako vystúpil 9. marca 1994 v Národnej rade SR prezident Slovenskej republiky Michal Kováč so správou o stave republiky, v ktorej hovoril o príčinách napätia medzi ním a premiérom Vladimírom Mečiarom, HZDS opustilo osem poslancov a 11. marca 1994 vyslovila NR SR vláde Vladimíra Mečiara nedôveru.

Voľby do SNR 1992, predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS) StranaPercentá­MandátyHZDS 37,26 74SDĽ 14,70 29KDH8,89 18SNS7,93 15MKM-EGY7,42 14

1994 – vláda Jozefa Moravčíka

Vláda Jozefa Moravčíka, ktorý opustil v marci 1994 HZDS, bola dočasnou vládou a vymenoval ju 16. marca 1994 prezident SR Michal Kováč.

Súčasťou vládnej koalície boli okrem Demokratickej únie Slovenska (DEÚS), ktorej zakladateľom bol Jozef Moravčík, aj Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Národno-demokratická strana (NDS).

Predčasné voľby do NR SR sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994.

1994 – vláda Vladimíra Mečiara

Po predčasných voľbách do NR SR sa opäť stal premiérom Vladimír Mečiar.

Vláda, ktorú vymenoval prezident SR Michal Kováč, bola prvou vládou, ktorú si zvolili občania samostatnej Slovenskej republiky a koalíciu tvorili HZDS s predvolebným koaličným partnerom Roľníckou stranou Slovenska, vo voľbách získali 34, 96 percenta hlasov voličov, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré vo voľbách získalo 7, 34 percenta a Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala 5,4 percenta hlasov voličov.

Kabinet Vladimíra Mečiara vládol celé funkčné obdobie, od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998.

Voľby do NR SR 1994, 1. volebné obdobie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS) StranaPercentá­MandátyHZDS3561Spo­ločná voľba 10, 4 18Maďarská koalícia 10,2 17KDH10,1 17DÚS8,6 15ZRS 7,3 13SNS5,49

1998 – vláda Mikuláša Dzurindu

Po parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 vznikla vláda zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP).

HZDS získalo síce najviac, 27 percent hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zostaviť vládu.

Predsedom vlády, ktorú vymenoval 30. októbra 1998 predseda NR SR a zastupujúci prezident Jozef Migaš, sa stal Mikuláš Dzurinda, predseda SDK, ktorá získala druhý najväčší počet hlasov oprávnených voličov 26, 33 percenta. SDĽ získala 14,66 percenta, SMK 9,12 percenta a SOP 8 percent hlasov voličov.

Voľby do NR SR 1998, 2. volebné obdobie, predsedom parlamentu sa stal Jozef Migaš (SDĽ) StranaPercentá­MandátyHZDS27 43SDK26,3 42SDĽ14,7 23SMK9,1 15SNS9,1 14SOP8,013

2002 – vláda Mikuláša Dzurindu

Parlamentné voľby, ktoré sa konali 20. a 21. septembra 2002, vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS, no premiérom SR sa opäť stal Mikuláš Dzurinda, predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), ktorú podporilo 15, 09 percenta voličov.

Mikuláš Dzurinda podpísal koaličnú zmluvu s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugárom, ktorú podporilo vo voľbách 11,16 percenta voličov, Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) Pavlom Hrušovským, ktoré získalo 8,25 percenta a predsedom Aliancie nového občana (ANO) Pavlom Ruskom, ktorú podporilo 8,01 percenta oprávnených voličov.

Vládu vymenoval 16. októbra 2002 prezident Rudolf Schuster.

Voľby do NR SR 2002, 3. volebné obdobie, predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský (KDH) StranaPercentá­MandátyHZDS19,5 36SDKÚ15,1 28Smer13,5 25SMK11,2 20KDH8,3 15ANO8,0 15KSS6,311

2006 – vláda Roberta Fica

Po parlamentných voľbách, ktoré boli 17. júna 2006, vznikla vláda Roberta Fica, predsedu strany Smer. Prezident Ivan Gašparovič ju vymenoval 4. júla 2006, vládu tvorili zástupcovia Smeru, ktorý získal vo voľbách 29, 14 percenta hlasov voličov, zástupcovia SNS, ktorú volilo 11, 73 percenta voličov a ĽS-HZDS, ktorá získala hlasy 8, 79 percenta hlasov voličov.

Voľby do NR SR 2006, 4. volebné obdobie, predsedom parlamentu sa stal Pavol Paška (Smer) StranaPercentá­MandátySmer29,1 50SDKÚ-DS18,4 31SNS11,720SMK11,7 20ĽS-HZDS8,8 15KDH8,3 14

2010 – vláda Ivety Radičovej

Po parlamentných voľbách 2010 sa stala premiérkou vlády volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová.

Vymenoval ju 8. júla 2010 prezident Ivan Gašparovič, ktorý po voľbách poveril na zostavenie vlády Roberta Fica, predsedu víťaznej strany Smer-SD, ktorá získala vo voľbách 34, 79 percenta hlasov voličov, no koalíciu vytvorili strany SDKÚ-DS so ziskom 15,42 percenta hlasov voličov, strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 12,14 percenta, KDH s 8,52 percenta a strana Most –Híd s 8,12 percenta voličov.

Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR.

Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné.

Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo v NR SR 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo najmenej 76 hlasov.

Deväť poslancov hlasovalo proti a 60 nehlasovalo. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

Voľby do NR SR 2010, 5. volebné obdobie, predsedom parlamentu sa stal Richard Sulík (SaS) StranaPercentá Mandáty Smer-SD34,79 62 SDKÚ-DS15,42 28SaS12,4 22KDH8,52 15Most-Híd 8,12 14SNS5,07 9

Zdroj: archív sita, nrsr.sk, vlada.gov.sk, http://sk.wikipedia.org

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM