Webnoviny - Svet

V Bratislave sa začal výročný summit V4

WEBNOVINY.SK

Foto: SITA/Nina BednárikováBRA­TISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) – Bratislava sa stáva najdôležitejším mestom strednej Európy, schádzajú sa tu predsedovia vlád krajín Visegrádskej štvorky (V4) – Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska s premiérmi Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. Summit sa koná v dnešný deň pri príležitosti 20. výročia vzniku regionálneho združenia stredoeurópskych štátov V4. Miestom stretnutia je Bratislava ako metropola krajiny, ktorá v súčasnosti Visegrádskej štvorke šéfuje. Agentúru SITA informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Premiéri vlád V4 – Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska – Iveta Radičová, Petr Nečas, Viktor Orbán, Donald Tusk budú rokovať o ročnom programe predsedníctva SR vo Visegrádskej štvorke, spolupráci krajín V4 v rôznych oblastiach a o otázkach súvisiacich s členstvom v EÚ. „Pôjde predovšetkým o problematiku európskej energetickej bezpečnosti, hospodárske riadenie EÚ, prípravu budúceho viacročného finančného rámca EÚ, problémy v eurozóne či dlhovú krízu. Premiéri prijmú spoločnú deklaráciu v súvislosti s 20. výročím V4 a úlohami tohto zoskupenia do budúcnosti,“ uvádza sa v tlačovej správe úradu vlády.

Pozor na dopravné obmedzenia

V súvislosti s rozšíreným summitom Visegrádskej štvorky dnes treba v Bratislave počítať s obmedzeniami. Bratislavčania sa musia pripraviť na policajtov a zátarasy na Župnom námestí, kde sa v historickej budove Národnej rady SR schádzajú predsedovia vlád krajín V4 – Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska – s premiérmi Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. Problematická môže byť aj električková doprava, ktorá je dnes od 9:30 do 20:30 na Kapucínskej ulici a v tuneli vylúčená a linky 1, 5 a 9 budú presmerované. Ako varuje dopravný podnik, treba počítať s meškaniami na všetkých troch linkách. Linka č. 1 bude medzi zastávkami Mariánska a Park kultúry, resp. Park kultúry a Kamenné námestie premávať cez Jesenského, Námestie Ľudovíta Štúra a Rázusovo nábrežie. Neobslúži zastávky Námestie SNP a Kapucínska. Linka č. 5 pôjde medzi zastávkami Poštová a Park kultúry cez Námestie SNP, Jesenského, Námestie Ľudovíta Štúra a Rázusovo nábrežie. V opačnom smere bude premávať cez Šafárikovo námestie a Štúrovu. Linka neobslúži zastávku Kapucínska. Linka č. 9 pôjde medzi zastávkami Poštová a Park kultúry obojsmerne cez Námestie SNP, Jesenského, Námestie Ľudovíta Štúra a Rázusovo nábrežie. Linka neobslúži zastávku Kapucínska. Na obchádzkovej trase električky zastavia na všetkých zastávkach. Píše sa to na portáli imhd.sk.Na základe pozvania premiérky Ivety Radičovej sa na druhej časti rokovania zúčastnia aj nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann a predseda ukrajinskej vlády Mykola Azarov. „Kľúčovými témami rokovania v rámci rozšíreného formátu V4 bude najmä energetická problematika, európska susedská politika a Východné partnerstvo ako aj regionálna spolupráca v oblasti krízového manažmentu.“

V roku 1335 sa vo Visegráde zišli český, uhorský a poľský kráľ, aby rokovali o mieri a spolupráci. O viac ako 650 rokov neskôr, dňa 15. februára 1991, si na rovnakom mieste v severomaďarskom Visegráde vtedajší vysokí predstavitelia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky – prezident Václav Havel, prezident Lech Walesa a premiér József Antall dali v spoločnej deklarácii podobnú úlohu. Zaviazali sa prehĺbiť regionálnu spoluprácu troch (a neskôr štyroch) stredoeurópskych krajín, posilniť identitu stredoeurópskeho regiónu a povzbudiť vzájomné kontakty medzi jeho obyvateľmi. Tento dokument sa stal základom pre spoluprácu stredoeurópskych krajín, pre ktoré sa vžil názov Visegrádska skupina (Visegrad Group).

Visegrádska spolupráca nie je inštitucionali­zovaná. V politickej rovine funguje na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na rôznych úrovniach – od prezidentov a predsedov vlád, cez ministrov zahraničných vecí až po expertné konzultácie. Raz ročne sa koná oficiálny summit premiérov. V období medzi týmito summitmi vykonáva vždy jedna z krajín V4 predsednícku funkciu. V júni 2010 sa skončilo predsedníctvo Maďarska a od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 predsedá V4 Slovensko.

Radičová sa stretne aj s Merkelovou

Slovenskú predsedníčku vlády Ivetu Radičovú (vpravo) privítala v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová (vľavo). Ilustračné foto SITA, APSlovensko bude na summite zastupovať predsedníčka vlády Iveta Radičová, Českú republiku premiér Petr Nečas, Maďarsko šéf tamojšej exekutívy Viktor Orbán a do Bratislavy sa chystá aj poľský premiér Donald Tusk. Radičová sa neskôr v rámci druhej časti summitu stretne aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, rakúskym spolkovým kancelárom Wernerom Faymannom a ukrajinským premiérom Mykolom Azarovom.

Kľúčovým témami rokovania v rámci rozšíreného formátu V4 bude najmä energetická problematika, európska susedská politika a tzv. Východné partnerstvo, ako aj regionálna spolupráca v oblasti krízového manažmentu.

Slovensko predsedá skupine V4 od 1. júla 2010 do 30. júna 2011. Posledné stretnutie predsedov vlád krajín V4 sa uskutočnilo v Budapešti v júli 2010.

Ochranári chcú, aby premiéri V4 hovorili o životnom prostredí

Ochranári a občianski aktivisti vidia v dnešnom stretnutí premiérov krajín Visegrádskej štvorky (V4) možnosť predostrieť svoje požiadavky na ochranu životného prostredia. Ako dnes informoval agentúru SITA predseda občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov Tomáš Mikulec, toto občianske združenie vyzýva predsedníčku vlády Slovenskej republiky Ivetu Radičovú, aby počas stretnutia predsedov vlád krajín V4, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny otvorila tému projektu Bratislava – Schwechat Pipeline. „Podľa nášho názoru je dôležité, aby predsedníčka vlády na tomto stretnutí premiérov jasne a priamo tlmočila svojmu rakúskemu kolegovi, že Slovenská republika sa nestotožňuje s trasou ropovodného prepojenia, ako navrhuje rakúska strana,“ zdôvodnil výzvu Mikulec. Podľa združenia toto ropovodné prepojenie z energetického hľadiska pre Slovensko nič nerieši. „Prepojenie sa nám zdá ako krátkozraké riešenie, ktoré môže ohrozovať vodné zdroje,“ tvrdí Mikulec a dodáva, že voda sa stáva strategickou surovinou 21. storočia.

Greenpeace vyzve premiérov k redukcii emisií

Ilustračné foto SITA/Peter ŽákovičOrganizácia Greenpeace využíva bratislavský summit, aby vyzvala premiérov V4 na ochranu klímy a podporu vyššieho cieľa redukcie emisií v Európskej únii. „Podľa oficiálneho programu budú premiéri rokovať o energetickej bezpečnosti. Veríme, že energetická bezpečnosť a klimatické zmeny by sa mali považovať za úzko súvisiace problémy,“ povedala koordinátorka kampaní Greenpeace Andrea Zlatňanská. Všetky štyri krajiny Visegrádskej skupiny sú závislé od zahraničných dodávok zdrojov energie. V záujme zníženia našej závislosti je preto podľa organizácie dôležité začať s budovaním bezpečného a udržateľného energetického systému.

Aktivisti tiež vyzývajú premiérov, aby prediskutovali zvýšenie cieľa Európskej únie na redukcie emisií. Tento rok sa budú jednotlivé členské krajiny EÚ rozhodovať, či podporia zvýšenie cieľa redukcie emisií z 12 na 30 percent do roku 2020. Ochranári argumentujú, že niektoré štúdie už ukazujú, že znižovanie emisií by nemalo byť príťažou pre európsku ekonomiku. „EÚ môže dosiahnuť veľkú časť zníženia emisií so zápornými nákladmi, čiže prínos pre ekonomiku bude vyšší ako investície. Rovnako Visegrádsky región by mal túto otázku vnímať ako výzvu a šancu na trvalo udržateľné posilnenie jeho ekonomiky,“ dodala Zlatňanská.

Foto: SITA/Michal SvítokAktivisti oslavovali vznik V4 v maskách premiérov

Aktivisti Greenpeace v maskách slovenskej premiérky Ivety Radičovej, maďarského premiéra Viktora Orbána, českého premiéra Petra Nečasa a poľského premiéra Donalda Tuska pred začiatkom dnešného summitu V4 oslavovali 20 rokov od vzniku Visegrádskej skupiny. Environmentalisti priniesli na Hurbanovo námestie v Bratislave tortu s odkazom pre účastníkov summitu. Podľa Greenpeace by mali byť krajiny V4 aktívnejšie v ochrane klímy, čo môže priniesť nielen lepší stav životného prostredia, ale aj ekonomiky.

„Prišli sme pripomenúť, že posledných 20 rokov tohto regiónu bolo závislých od zdrojov energie, ktoré nie sú šetrné k životnému prostrediu. Toto výročie je križovatkou, kde sa naši lídri môžu rozhodnúť pre inú trvalo udržateľnú cestu,“ povedala pre agentúru SITA koordinátorka kampaní Greenpeace Andrea Zlatňanská. Aktivisti preto politikov žiadajú, aby prediskutovali otázku ochrany klímy a podporili zvýšenie redukčného cieľa emisií z 20 na 30 percent do roku 2020. Tento rok sa totiž budú jednotlivé krajiny Európskej únie rozhodovať, či redukciu emisií zvýšia alebo nie. Ochrana klímy podľa združenia môže priniesť rozvoj regiónov, modernizáciu ekonomiky a priemyslu, ale aj nové pracovné miesta a zlepšenie energetickej bezpečnosti regiónu.

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM