Vianoce u Kandráčovcov: Ondrej so synom udržiavajú oheň a snažia sa v kuchyni nezavadzať

Zdroj: TV JOJ

Niet nad oslavy najkrajších sviatkov roka – Vianoc v kruhu rodiny. Muzikant Ondrej Kandráč netají svoju v Boha a v kresťanské hodnoty. V rozhovore nám prezradil, aké budú ich sviatky.

Aké sú Vianoce u Kandráčovcov?

Nie sú ničím výnimočné. I my sa tešíme, že budeme spolu, že zažijeme ten nádherný pocit z rozsvieteného stromčeka a najmä z posolstva malého Ježiška, ktorý prichádza z ďalekého Betlehema a prináša ľuďom radosť, nádej a lásku.

Možno to znie ako patetické klišé, ale keď si na to spomeniem, viem, že sú Vianoce a trocha aj toho sentimentu a miernej gýčovosti nezaškodí, lebo i to k Vianociam patrí.

Čo u vás na štedrovečernom stole nesmie chýbať a aké máte zvyky?

My sme spolu s manželkou rodáci kúsok od seba. Ja som z Krásnej Lúky a ona je z Lipian, čo sú obce vzdialené od seba 13 kilometrov. Takže máme takú rovnakú klasiku.

Nechýba na stole ryba, šalát, domáca kapustnica. A je ozaj domáca, to znamená, že kapustu sme si naložili do suda spoločne s deťmi. Hríby máme od dobrého známeho, ktorý je rodák zo Stropkova a klobáska a slaninka je takisto domáca od našich dobrých známych. Teším sa z toho, lebo v dnešnej dobe sú domáce produkty veľmi cenné. Zvykom je i natierať si oplátky medom a to nesmie na našom stole chýbať. A ako hrdý Východniar som patrične pyšný na bobáľky s makom.

Zvyknete si zaspievať aj koledy?

Priznám sa, že nie sme nejaká prehnane hudobne založená rodina, aj keď sa muzike venujem. Myslím si, že človek by mal spievať aj koledy vtedy, keď to tak cíti. Ja mám na Vianoce skôr rád ticho a rád počúvam druhých, keďže si chcem vychutnať sviatky so svojimi blízkymi. Ale keď v „podmaze“ zaznejú koledy, tak to vždy len obohatí atmosféru.

Chodíme na polnočnú omšu do kostola k nám na Pereš a tam si zaspievame aj koledy, keďže manželka, dcéra aj syn účinkujú v zbore, ktorý máme na Pereši a tak sa k nim pridám aj ja.

Verím, že tohto roku im to nebudem kaziť, keďže mali viac času na prípravu.

Aké darčeky si dávate a čo vás najviac poteší?

Rozosmial ma jeden môj známy, ktorý mi povedal, že na Vianoce si ľahne pod vianočný stromček, aby jeho rodina videla, akým darčekom pre nich je. Mám pocit, že dnešná doba je trochu o konzume.

Je však dôležité zostať verný myšlienkam kresťanstva, keďže Vianoce sú kresťanský sviatok. Snažím sa to vštepiť do mojich detí, že Vianoce sú v prvom rade o daroch duchovných, a nie koľko darčekov dostanú.

Pretože, čo by bolo z darčekov, keby sme sa nemali radi, nerešpektovali a nemali úctu jeden k druhému. Nič finančne náročné u nás pod stromčekom nebude. Budú to skôr drobnosti, ktoré potešia.

Nedávno som si všimol, že deti v detskej izbe už prekresľovali fotky z mojich koncertov a chcú mi to dať pod stromček. A to si cením najviac, lebo je za tým myšlienka a pocit, že na toho človeka myslia.

Aj vy sa podieľate na príprave Vianoc? Ak áno, ako?

Podieľam sa len v oblasti, v ktorej sa vyznám. Takže v žiadnom prípade sa nemontujem do pečenia a varenia, lebo to naozaj neviem. Ale na druhej strane, viem zas vytvoriť priestor mojej manželke Erike, aby sa realizovala, lebo je skvelá kuchárka a malá Emuška, ktorá je druháčka, jej v tom úspešne sekunduje.

My s Ondrejkom narúbeme drevo, lebo doma máme krb, takže udržiavame oheň v kozube. Spoločne ozdobíme stromček, povysávame a potom už nezavadziame.

Ako strávite koniec roka?

Bude pracovný, ale podmienkou bolo, že musí byť pritom celá moja rodina. Takže budem síce moderovať na Silvestra, ale bude tam i moja rodina. Spojím príjemné s užitočným.

Záverečné minútu tohto roku strávim so svojimi najbližšími. Ďakujem Pánu Bohu, že robím prácu, ktorá ma baví a teší druhých a môže byť so mnou celá rodina.

Rozhovor pokračuje pod foto.

Ste pracovne vyťažený, čo pripravujete?

Áno, práce mám dosť, ale nechcem vyplakávať, lebo túto cestu som si zvolil ja. Mám síce hektické obdobie, ale i veľmi žičlivé a ja sa chcem všetkým svojím fanúšikom poďakovať za priazeň. Na Silvestra opäť chystáme nový program Všetko, čo mám rád a po Novom roku sú pripravené ďalšie epizódy.

Mňa teší, že sme k Vianociam vydali náš ostatný album Do rána hraj – Kandráčovci a sú tam nádherné piesne. Mám pocit, že je to absolútna topka čo sa nám doposiaľ podarila. Vydali sme v TV Joj DVD aj CD z koncertu, ktorý sme mali v lete a bol mimoriadne úspešný. Bolo to v Lúčkach a spieval tam s nami aj Štefan Skrúcaný, Juraj Bača, Tomáš Bezdeda, kapela Sokoly a aj moja mamka Monika.

Presne na Štedrý deň 24. decembra zahráme a zavinšujeme všetkým na celom Slovensku prostredníctvom TV JOJ, pretože je pripravený zostrih z koncertu, ktorý sme mali v lete na bratislavskom hra­de.

A 26. decembra na Štefana zavinšujeme v programe V slovenskom Betleheme, ľuďom dobrej vôle. Už chystáme projekty na leto. O človeku, ktorý nič nechystá, nesníva, nepripravuje sa a hovorí, že stratil zmysel žiť. Pomerne slušne ste sa uchytili aj ako spolumoderátor. Pripravili ste so Števom Skrúcaným, ktorý je skvelý zabávač, aj niečo špeciálne?

Máme pripravené dve silné epizódy. Prvá sa volá Všetko, čo má rád Štefan Skrúcaný, čiže si vymeníme úlohy. Ja budem moderátorom a Števo bude prísediacim a bude spomínať na svoje začiatky. Pozval si aj svojich hostí, Pavla Topoľského, Rasťa Piška.

A potom bude nasledovať epizóda Všetko, čo má Ondro rád. Pozval som si Mária Kuly Kollára z kapely Desmod, kapelu Čechomor, s ktorou aj v roku 2020 chystáme spoločné projekty. A mojím hosťom je aj správca gréckokatolíckej farnosti v obci Ľutina Peter Iľko.

Ktorý hosť vás najviac v tomto roku prekvapil?

V silnej vianočnej epizóde ma veľmi zaujala skvelá herečka Kamila Magálová. Je to mimoriadne príjemná a charizmatická žena. A hosťom bol i Martin Babjak. Fantastický tenor, absolútna slovenská špička, ale najmä ľudský človek.

Spomeňte si na nejakú peknú vianočnú príhodu…

Príbehov mám niekoľko, ale vždy, a nielen u nás, sa opakuje tá najkrajšia. A tou je narodenie malého Ježiška. Ale keď načriem tak svetsky do môjho života, tak veľmi silno na mňa pôsobilo prežitie Vianoc, ktoré som zažil medzi krajanmi v Austrálii.

Bolo to v roku 2001 a koncertovali sme tam s folklórnym súborom Ekonóm a bolo to s krajanmi, ktorí mali pôvod zo Srbska z Vojvodiny a my sme im spievali koledy. Mali i slzy na krajíčku a mňa teší, že ľudia nezabudli na svoje korene a pôvod. Nikdy by som však nevymenil austrálsky piesok a horúčavy za náš tatranský sneh.

Pekná príhoda sa viaže aj s narodením našej dcérky Emky, ktorá sa narodila 24. februára a vtedy sme si pod stromček už symbolicky položili aj malé papučky. Pripomenuli sme si tak aj synovi Ondríkovi, že už čoskoro sa nám rodina rozrastie.

A čo zaželáte našim čitateľom?

Raz som počul príhodu, ako sa Indiáni vybrali do Wahingtonu vlakom. Keď vystúpili, tak si posadali na koľajnice a mlčky pozerali do zeme. A sprievodca im vraví, aby odišli, lebo vlak sa nevie kvôli ním pohnúť ďalej. Indiáni mu odvetili: Musíme tu trochu sedieť a premýšľať, lebo sme išli tak rýchlo, že naše duše nestačili ísť spolu s nami.

A v tomto príbehu je veľká symbolika, lebo niekedy mám pocit, že žijeme tak rýchlo a hekticky, že zabúdame čím sme a čo nás formuje, na naše slovenské srdce, na východniarsku pohostinnosť.

Ďakujem za to, že môžem robiť hudbu vychádzajúcu z našich tradícií, ktorá nepolarizuje.

A želám všetkým vám najmä veľa pokoja vo vašich rodinách. Buďte zdraví, majte sa radi a vážte si jeden druhého, pretože to je to najkrajšie. Ak človek začne sám od seba s pozornosťou a vďačnosťou, tak vtedy sa zmení i celá spoločnosť k lepšiemu.