Zamestnávateľ musí počas horúčav svojich zamestnancov chrániť
Nadmerné teplo na pracoviskách môže ohroziť zdravie zamestnancov či spôsobiť zdravotné problémy. Za bezpečnosť a zdravie zamestnancov vždy zodpovedá zamestnávateľ, ktorý musí zabezpečiť vhodné pracovné podmienky na ochranu ich zdravia.
Upozorňuje na to Národný inšpektorát práce (NIP) v Košiciach a Úrad
verejného zdravotníctva SR. Na podmienky na pracoviskách z pohľadu vhodnej
teploty dozerajú inšpektori práce a regionálne úrady verejného
zdravotníctva. Obe inštitúcie sa v najbližších mesiacoch na túto oblasť
zamerajú pozornejšie.
„Zamestnávateľ musí bezplatne zabezpečiť zamestnancom pitný režim, na
to musí mať vypracovaný vnútorný predpis a tento predpis musí
dodržiavať. Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine
prípadov stačí napríklad aj prístup k bežnej pitnej vode z verejnej
vodovodnej siete na mieste výkonu práce,“ uviedla Daniela Gecelovská
z NIP. Zo skúseností inšpekcie práce vyplýva, že dodržiavanie tohto
predpisu zo strany zamestnávateľov je na dostatočnej úrovni.
Hlavný hygienik SR Gabriel Šimko zdôraznil, že v odôvodnených prípadoch
má zamestnávateľ poskytovať tiež nápoje, prostredníctvom ktorých sa
dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením. „Pri zistení nedostatkov
sa zamestnávateľom snažíme poskytnúť odborné poradenstvo, dôležitú
úlohu v oblasti ochrany zdravia zamestnancov by však mali zohrávať
pracovné zdravotné služby, ktoré zamestnávateľovi poskytujú odborné
poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci.“
Vysoké teploty na pracoviskách môžu viesť k únave a zhoršeniu pozornosti
zamestnanca, čo môže vyústiť aj do pracovného úrazu či inému
poškodeniu zdravia.
„K povolaniam, v ktorých sú zamestnanci podľa skúseností inšpekcie
práce najviac vystavení letným horúčavám, patria napríklad sezónni
pracovníci v poľnohospodárstve, stavební robotníci, žeriavnici či
vodiči nákladných vozidiel bez klimatizácie,“ informoval dnes TASR hovorca
NIP Igor Holéczy.
Okrem pitného režimu by mal podľa neho zamestnávateľ v čase horúčav
pristúpiť aj k technickým alebo organizačným opatreniam. „K technickým
patrí napríklad vzduchotechnika či klimatizácia. K organizačným zas
úprava pracovného času, napríklad posunutie začiatku pracovnej doby na
skoršie ranné hodiny, zaraďovanie prestávok, prípadne skrátenie
pracovného času,“ doplnil Holéczy.
TASR