404 eur v čistom? Štartovacia mzda môže vyvolať sociálne nepokoje!

V stredu vypršal termín na rokovanie zamestnávateľov a odborárov o dohode na minimálnej mzde na budúci rok. Sociálni partneri pritom už skôr avizovali, že sa nedohodnú. Návrh v tejto podobe predkladá ministerstvo práce do medzirezortného pripomienkového konania.

Najvyšší v histórii

„Ak chceme stihnúť legislatívny proces a do začiatku novembra tohto roku otvoriť možnosti na ďalšie rokovania, musím ja ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny vstúpiť do týchto rokovaní s nejakým návrhom,“ priblížil Milan Krajniak (Sme rodina). Poznamenal, že ak by nevstúpil žiadnym zákonom do vyjednávania so sociálnymi partnermi, nastúpil by automat. Zároveň nesúhlasil s tým, aby bola minimálna mzda zmrazená.

Zároveň avizoval zavedenie takzvanej štartovacej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných.

Predstavy o tom, že napriek „najhoršej ekonomickej kríze od druhej svetovej vojny“ má byť nárast minimálnej mzdy najvyšší v histórii Slovenska, sú však podľa neho mimo ekonomickej reality.

Podľa tohto návrhu sa má minimálna mzda v budúcom roku zvýšiť o 40 eur oproti minimálnej mzde v tomto roku. Čistá minimálna mzda má stúpnuť o 30 eur.

„Čistá minimálna mzda sa bude týkať podľa našich odhadov 121 600 ľudí a bude to znamenať, že títo ľudia si prilepšia o 360 eur ročne,“ vyčíslil minister.

Kritika štartovacej mzdy

Krajniak zároveň ohlásil zavedenie takzvanej štartovacej mzdy, ktorá bude vo výške 75 % minimálnej mzdy. Pre rok 2021 to tak podľa jeho slov predstavuje 465 eur, v čistom 404 eur. Štartovacia mzda sa môže týkať 62 664 ľudí.

„Štartovaciu mzdu môže poberať, ak sa tak rozhodne, uchádzač o zamestnanie, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, to znamená, je v evidencii dlhšie ako 12 mesiacov. Môže ju poberať maximálne 12 mesiacov. V prípade, ak si nájde prácu na úrovni štartovacej mzdy, po roku prejde na úroveň minimálnej mzdy,“ skonštatoval.

Návrh štartovacej minimálnej mzdy je pre odborárov neakceptovateľný. Informovali o tom vo štvrtok prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško a viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová na tlačovej konferencii.

Štartovaciu minimálnu mzdu považujú odbory za automat na prepúšťanie zamestnancov a hraničí aj s diskrimináciou. Návrh môže podľa ich slov vyústiť aj do sociálnych nepokojov.

„Ten návrh (o minimálnej mzde) je pre nás zmätočný z hľadiska štartovacej mzdy, minimálne hraničí s ústavou. Určite ho necháme podrobne preskúmať ústavným právnikom a v prípade, že by sa tam našli nejaké pochybnosti, tak zabezpečíme aj dostatočné množstvo podpisov poslancov na podanie na Ústavnom súde,“ avizoval Magdoško.

Absurdné riešenie

Uhlerová považuje inštitút štartovacej minimálnej mzdy za absurdný. „Môžeme predpokladať, že takýto inštitút určite nie je nástrojom na tvorbu pracovných miest,“ upozornila Uhlerová.

Myslí si to preto, lebo zamestnávateľ pri porovnaní štartovacej a štandardnej minimálnej mzdy si vyberie toho lacnejšieho zamestnanca, pričom nové pracovné miesto sa nevytvorí.

„Ďalším efektom môže byť to, že prepustí drahších zamestnancov a radšej zamestná tých, ktorí by spĺňali kritériá na štartovaciu minimálnu mzdu,“ dodala Uhlerová.

Upozornila tiež aj na to, že dvaja ľudia, vykonávajúci tú istú prácu, môžu takýmto spôsobom dostávať rozdielnu mzdu – jeden štartovaciu, lebo bol viac ako rok nezamestnaný a druhý klasickú, lebo mohol byť nezamestnaným o jeden deň kratšie.

Uhlerová sa tiež pýta, ako sa v týchto prípadoch zohľadní kvalifikácia, prax a stupeň náročnosti. Odborárom tiež nie je jasné, aký to bude mať vplyv na kolektívne vyjednávanie, a tiež, ako sa bude postupovať pri zamestnancoch verejnej správy či štátnej služby.

Podvod na voličoch

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Petra Pellegriniho nesúhlasia s navrhovanou minimálnou mzdou ani so zavedením štartovacej minimálnej mzdy.

Ako dodali nezaradení zákonodarcovia, sú v úzkom kontakte s odborármi a v kontexte tohto zákona zvážia jeho podanie na Ústavný súd.

Ako upozornil Erik Tomáš, za návrh zákona o minimálnej mzde z dielne Smeru-SD zahlasoval aj terajší predseda NR SR Boris Kollár a aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (obaja Sme rodina). Ten istý minister minimálnu mzdu teraz znižuje.

Na margo štartovacej minimálnej mzdy poslanci uviedli, že je to znovu krok smerom k zamestnávateľom na úkor zamestnancov. „Vieme si predstaviť, že dlhodobo nezamestnaného človeka zamestnajú podnikatelia na jeden rok za nižšiu minimálnu mzdu, potom ho zase vymenia za iného zamestnanca a podobne,“ uviedol Tomáš.
Podľa nezaradených poslancov je tento krok ďalším podvodom na voličoch, a to predovšetkým na voličoch hnutia Sme rodina, ktoré má pod palcom rezort práce. Poslanci avizujú, že budú proti akýmkoľvek zásahom do zákona o zvyšovaní minimálnej mzdy. „Nedovolíme, aby ľudia na budúci rok dostali menej ako 656 eur,“ prehlásili zákonodarcovia.

Žiadajú zmrazenie

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) vníma návrh rezortu práce zvýšiť minimálnu mzdu od budúceho roka na 620 eur za negatívny. Stále požaduje jej zmrazenie na súčasnej úrovni 580 eur.

„Minimálna mzda by mala byť v prvom rade nástrojom na zvyšovanie životnej úrovne nízkopríjmových skupín, uvažovať by sme preto mali o zvýšení ich čistého príjmu,“ uviedla v stanovisku pre médiá APZ.

Na Slovensku však výška minimálnej mzdy ovplyvňuje výšku odmeny aj tým, ktorí už dnes zarábajú nadpriemerne. Dôvodom je jej napojenie na ďalšie zložky mzdy.

„Zvyšovanie preto považujeme vzhľadom na rozsah ekonomickej krízy za riskantné. Firmám to zvýši ročné náklady o desiatky miliónov eur. Mnohé, i silné firmy, v súčasnosti vyrábajú na menej než 50 %. Dôvodom je absencia nových projektov, nie sú zákazky, žijú v neistote,“ upozorňuje generálny APZ Andrej Lasz s tým, že nezamestnanosť môže ku koncu roka atakovať hranicu až 20 %.

Ilustračné foto, TASR