Monika Hanigovská Magazín

Ako sa s deťmi rozprávať o vojne? Odborník odporúča jednoduchú radu

Nielen dospelá populácia upiera zrak na vojenský konflikt na Ukrajine. Ako to prežívajú mladší členovia spoločnosti? Odborník prezradil, ako sa správať a čo robiť.

Ilustračný obrázok k článku Ako sa s deťmi rozprávať o vojne? Odborník odporúča jednoduchú radu
Zdroj: pixabay.com , Robert Krause , pixabay.com

Napriek tomu, že sa ruská invázia odohráva na Ukrajine, nepokoj zasiahol aj Slovákov. Podľa nedávneho prieskumu viac ako tretina z nich prežíva obavy o seba a svojich najbližších.

Aký má takáto situácia dopad na naše deti? Ako sa s nimi o vojne rozprávať, čomu sa vyhnúť a čo urobiť v prípade, ak je dieťa stále v strese? Viac pre Dnes24.sk prezradil neuropsychológ Robert Krause.

Všetko to stojí a padá na rodičoch

Mladšie deti si neuvedomujú riziká vojny v plnom rozsahu. „Je kľúčové si uvedomiť, že detský mozog nedokáže až tak chápať súvislosti,“ vysvetľuje neuropsychológ.

Preto sa neobávajte a zapojte sa do diskusie s predškolákmi, priamo reagujte na ich spýtavé či zvedavé pohľady. „Je v poriadku odpovedať na ich otázky v prípade, ak sa pýtajú na samotnú Ukrajinu a na to, čo sa tam odohráva,“ vraví špecialista.

Podľa slov odborníka sa deti v takomto veku budú zaujímať o vojenský konflikt len vtedy, ak spozorujú, že o tom diskutujú rodičia, alebo napríklad vtedy, keď s nimi sledujú správy.

Stres, napätie a nepokoj však môžu zažívať cez dospelých. „Ak ich chceme do istej miery ochrániť od veľkého množstva informácií, ktoré sú nadviazané na aktuálny vojnový stav na Ukrajine, tak by sme mali začať od seba,“ prízvukuje.

„Osobne si nemyslím, že by z aktuálnej situácie deti prežívali stres. Ak ho majú, tak je to mnohokrát preto, lebo zrkadlí myslenie, správanie a prežívanie svojich rodičov,“ vystríha Krause.

Veľa negatívneho prináša otázky

Uvedomte si jeden jednoduchý, no kľúčový fakt. „Mali by sme reflektovať to, či náhodou aj my, ako rodičia, sa nejakým spôsobom nespolupodieľame na psychickom prežívaní našich detí,“ radí Krause.

Ak sú vystavené neustálemu množstvu negatívnych informácií, ktoré vidia v médiách na vedomej alebo podprahovej úrovni, ako napríklad v reportáži, kde práve vybuchujú rakety, tak podľa slov odborníka je prirodzené, že detský mozog to vyhodnotí ako niečo záhadné. Dieťa sa naraz začne pýtať.

Zvedavé otázky

Ak chcete komunikovať s dieťaťom na tému vojny a vojenského konfliktu, skúste sa pridŕžať jednoduchej rady.

„Odporúčam odpovedať jasne, vecne, stručne, empaticky. Uistite a ubezpečte dieťa, že my sme v bezpečí,“ radí.

Odborník zároveň odporúča, aby sme sa o aktuálnom vojnovom stave rozprávali s deťmi v školskom veku. Prečo? V tomto veku k nim prichádzajú informácie z rôznych zdrojov ako je škola, priatelia a internet. „Kľúčové je to, aby rodičia navnímali, ako pri tom uvažujú deti, čo cítia, pričom opäť platí, že je dôležité ich uistiť a ubezpečiť o tom, že sú v bezpečí.“

Konflikt a vojna

Nezabudnite deťom vysvetliť aj to, aký je rozdiel medzi pojmami konflikt a vojna. Konflikty vo všeobecnosti môžu ľudí aj spájať, „vzhľadom na to, že lepšie spoznávame potreby a očakávania druhých ľudí,“ vysvetľuje odborník.

Pojem vojna im vysvetlíte napríklad tak, že v tomto bode začínajú ľudia bojovať „a v danom prípade dochádza aj k určitým stratám,“ vraví neuropsychológ Krause.

Podľa slov odborníka je kľúčové, aby sme to vysvetľovali primeraným jazykom, vyhli sa odborným pojmom, a informácie uviedli na historickej priamke. „Samozrejme, to závisí od vývinového štádia dieťaťa. Nechajte mu priestor, aby sa dopytovalo a pýtalo v prípade samotných otázok.“

Pre každé dieťa nie je vojna aktuálnou témou. „Každé dieťa sa nechce o vojne rozprávať, preto by sme mali aj takým spôsobom k tomu pristupovať.“

Neuvádzajte deti do omylu

Je taktiež dôležité, aby sme si odpovede nevymýšľali a neprekrúcali fakty. „Vo všeobecnosti odporúčam, aby sa rodičia vyhli akýmkoľvek klamstvám, ak pod pojmom klamstvo rozumieme cielené a uvedomelé uvedenie jednej strany do omylu. Na internete je veľké množstvo informácií, je vysoko pravdepodobné, že si ich dohľadá. Dieťa sa môže cítiť oklamané,“ vraví Krause a opäť pripomína, aby sme informácie opisovali v objektívnych kontúrach.

Vyťažte maximum

Deťom môžete zároveň zdôrazniť niektoré pozitívne situácie. „Spojili sme sa, aby sme pomohli ľudom na Ukrajine, jednotlivci sa dostali do bezpečných zón,“ opisuje na konkrétnych príkladoch neuropsychológ, pričom rodičia môžu takýmto spôsobom pokračovať pri navnímaní ďalších pozitívnych príkladov.

„Negatívnu situáciu týkajúcu sa vojny je možné prerámcovať a dieťaťu odkomunikovať i v pozitívnom význame,“ radí odborník. Skúste spoločne nájsť odpovede na otázky ako: Čo sa učíme? Čo sme spozorovali?

Zisťovali sme, ako sa správať, ak sa dieťa ocitne v stresovej situácii. V prípade silných emócií je dôležité, aby sa dieťa zhlboka nadýchlo a zhlboka vydýchlo. „Poskytnite mu pohár vody, dotyk, istotu, bezpečie, priestor na rozhovor,“ dodáva na záver odborník.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM