Bystričan (22) Martin si žije sen mnohých mladých. Vyhráva turnaje v obľúbenej PC hre

Väčšina mladých hráva hry vo voľnom čase. Pre Martina Styka sú živobytím. V rozhovore prezradil, ako sa z jeho vášne stala práca, v ktorej žne úspechy.

Jakub Forgács

Martin „Styko“ Styk (22) je rodený Bystričan a v meste pod Urpínom prežil takmer celý svoj život. Po absolvovaní Gymnázia Andreja Sládkoviča odišiel na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kde študoval medzinárodné podnikanie. Dlho však vysokoškolákom nebol. Už po skončení prvého akademického roku ukončil štúdium z dôvodu nedostatku času a vysokej absencie. Môže za to elektronický šport a hranie hry Counter-Strike: Global Offensive (CS:GO), ktorej sa venuje doteraz a žne nemalé úspechy.

Mnoho mladých ľudí má problém, nájsť si po škole prácu. Ty ste sa uchytil ako profesionálny hráč CS:GO. Ako a kedy si sa k tomu dostal

S dávkou šťastia, ale aj driny. Hneď po ukončení strednej školy som sa odsťahoval do Bratislavy, kde som mal v pláne študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave. No v posledný týždeň po tom, ako som sa zabýval v našom hlavnom meste, mi prišla ponuka od môjho prvého profesionálneho tímu HellRaisers. To znamenalo, že by som reprezentoval organizáciu za fixný mesačný príjem a bol by som podložený hráčskou zmluvou. Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo oslovili práve mňa. Je to asi z dôvodu, že cez letné prázdniny som mal toľko voľného času, že som stále individuálne trénoval a zlepšil som sa natoľko, že si ma začali všímať lepšie tímy. Samozrejme, toto bol môj sen a ponuku som prijal. Snažil som sa nejako vybalancovať školu, naše tímové tréningy, cestovanie, rodinu, priateľku, no po čase som si uvedomil, že to takto nejde a aj keď veľmi nerád, musel som vysokú školu opustiť.

Za ten čas si vystriedal niekoľko tímov. Kde aktuálne pôsobíš?

Od môjho prvého profesionálneho tímu HellRaisers som sa naučil veľmi veľa. Pôsobil som tam skoro dva roky, mali sme pekné umiestnenia, dokázali sme nejaké turnaje aj vyhrať, no nikdy som nemal pocit, že toto je tím, s ktorým budeme najlepší na svete. Skôr som to bral ako odrazový mostík, vďaka ktorému sa môžem dostať niekam vyššie. Tak sa aj stalo, v lete 2017 som podpísal zmluvu s tímom Mousesports, v ktorom hrám dodnes. Je to podstatne iné prostredie, každý hráč je inej národnosti a veľmi mi to vyhovuje. Podarilo sa nám vyhrať už tri zlaté a dve strieborné medaily z medzinárodných turnajov, všetko v priebehu pol roka. Naše najlepšie umiestnenie v svetovom rebríčku je druhé miesto a máme veľkú motiváciu, dostať sa na samotný vrchol.

Prednedávnom sa ti podaril s tímom Mousesports veľký úspech na turnaji V4 Future Sports Festival v Budapešti. Priblíž ho našim čitateľom.

V4 Festival bol turnaj naozaj veľkých rozmerov a zaujal mnoho fanúšikov vďaka dostupnosti. Predsa, Budapešť nie je až tak ďaleko a možnosť vidieť veľmi dobré tímy spôsobila to, že precestovali hodiny, aby nás mohli vidieť hrať naživo. Celkovo sa v našej hre rozdalo 500 000 eur, z toho prvý tím si odniesol cca 200 000 eur. Turnaja sa zúčastnilo celkovo osem tímov. Čo bolo zaujímavé, medzi účastníkmi mohli byť len tímy, ktoré boli nejako prepojené s Vyšehradskou štvorkou. To znamená tímy z Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska. Spomínal som, že náš tím je zložený z hráčov z iných krajín, ale keďže som ja Slovák a môj spoluhráč Oskar je Čech, dostali sme na turnaj pozvánku a prijali sme ju.

Úspechov však máš na konte viacero.

Medzi môj prvý veľký úspech patrila výhra na turnaji Copenhagen Games, ktoré sa konali, ako už z názvu vyplýva, v hlavnom meste Dánska, v Kodani. Bol to prvý medzinárodný turnaj, ktorý sa nám podarilo ovládnuť ešte s tímom HellRaisers. Asi mesiac po príchode do Mousesports sme vyhrali turnaj na gréckom ostrove Mykonos. Taktiež to bol neopísateľný pocit, keďže nikto v tak mladú zostavu neveril, no nám to len ukázalo, že aj keď sme mladý tím, vieme vyhrať väčšie turnaje. Potom prišlo trošku slabšie obdobie, kedy sme sa do konca roku 2017 trápili. Nevyhrali sme ani jeden turnaj, no získali sme dve strieborné medaily v švédskom Jönköping a na turnaji v Cancúne v Mexiku. Začiatok roku 2018 bol prelomový a zatiaľ sme jeden z najúspešnejších tímov za posledné mesiace. Vyhrali sme turnaj v Kyjeve s celkovou dotáciou 300 000 dolárov a už spomínaný V4 Festival s dotáciou 500 000 eur.

Hrávaš profesionálne aj iné hry ako CS:GO?

Profesionálne sa venujem len jednej hre, keďže si to vyžaduje veľmi veľa času. Nie je fyzicky možné, byť profesionál vo dvoch hrách. Trénujeme osem hodín denne, minimálne päťkrát do týždňa. Takže čas na vycibrenie sa v nejakej inej hre, to by bola ťažká úloha. Možno, že takí hráči existujú, no ja som sa s nimi osobne nestretol a ani nikoho takého nepoznám.

Dokážeš sa hraním uživiť alebo sa popri tom venuješ aj niečom inému?

Hraním sa dokážem uživiť na slovenské pomery úplne v pohode. Som zabezpečený fixným mesačným príjmom a výhry z turnajov sú len taký bonus, ktorý si delíme medzi piatich hráčov a nášho trénera. Každým rokom sa elektronický šport rozvíja a posúva vpred a s tým sa zvyšujú peniaze, ktoré do tejto sféry prúdia. Neustále sa zvyšujú dotácie do turnajov a takisto aj platové možnosti pre hráčov. Zo zmluvných dôvodov nemám povolenie hovoriť o našom mesačnom príjme, alebo akou mierou si delíme výhry z turnajov, dokonca to nevedia ani moji rodičia. :) Ale môžem povedať, že je to niekoľko násobne viac, ako si väčšinou ľudia myslia.

Máš nejaké ciele, kam by si to chcel dosiahnuť?

Bez cieľov by sa nedalo niekam posúvať. Určite ten hlavný je, dostať sa na 1. miesto vo svetovom rebríčku. Keď sa to podarí, potom by bol určite cieľ, udržať sa tam aspoň pár týždňov či mesiacov. Čo sa týka turnajov, do každého ideme s tým, že chceme vyhrať. No pri tak silnej konkurencii, aká je v našej hre, je v dnešnej dobe nereálne, vyhrať turnaj za turnajom a byť tak dominantný. Keby sa nám podarilo uchmatnúť aspoň päť titulov za rok, bol by som spokojný. Zatiaľ máme dva, takže sa to snáď podarí.

Keď práve nehráš hry, čo najradšej robíš vo voľnom čase?

Keď sa nájde konečne nejaký voľný čas, určite sa chcem zdržovať od počítača čo najďalej. Keď sa chcem odreagovať, nezapnem si hru, pretože to pre mňa má už trošku iný význam. Neviem hrať hru na oddýchnutie si. Skôr si rád pustím seriál, skočím na dobré jedlo s kamarátmi alebo si ideme sadnúť do baru pokecať. Taktiež sa snažím čo najviac venovať rodine, pretože si uvedomujem, že som viac mimo Slovenska ako doma, a tak sa snažím čas využiť čo najlepšie.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery Martina v akcii za počítačom!

Zdroj: Dnes24.sk