Zo zahraničia

Dva roky vojny na Ukrajine: Frontová línia je dnes dlhá 1 500 kilometrov, FOTO

Vojna na Ukrajine trvá už dva roky. Pripomeňte si, ako to celé prebiehalo od začiatku až do dnešných dní.

Ilustračný obrázok k článku Dva roky vojny na Ukrajine: Frontová línia je dnes dlhá 1 500 kilometrov, FOTO
94
Galéria
Zdroj: TASR/AP

Neúspešná protiofenzíva

Veľké nádeje vkladal Západ do ukrajinskej protiofenzívy. Kyjev ju spustil začiatkom júna 2023 sériou ofenzívnych akcií na viacerých frontoch. Ukrajinské jednotky systematicky napádali ruské zásobovacie základne a intenzívne útočili na ruské delostrelecké systémy. Ukrajincom sa postupne podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli.

Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra 2023 aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Nepriaznivo sa vyvíjajúca situácia na fronte viedla prezidenta Zelenského k odvolaniu generála Valerija Zalužného z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. Dňa 8. februára 2024 ho nahradil Olexandr Syrskyj, ktorý predtým velil ukrajinským pozemným silám.

Padla aj Avdijivka

Ani jemu sa však nepodarilo udržať mesto Avdijivka, vzdialené len desať kilometrov od Donecka. Boje o toto priemyselné centrum, nad ktorým prevzali ruské jednotky kontrolu 17. februára 2024, boli jednými z najkrvavejších počas dva roky trvajúcej vojny. Ovládnutie Avdijivky predstavuje pre Moskvu prvý významnejší územný zisk od dobytia Bachmutu.

Zelenskyj v polovici februára vyhlásil, že ukrajinské jednotky sa v niektorých častiach rozľahlej frontovej línie nachádzajú pod ťažkou paľbou, pričom situáciu ovplyvňuje aj oneskorenie západnej vojenskej pomoci.

Potrebujú muníciu

Kyjev čoraz naliehavejšie požaduje muníciu a viac rakiet s dlhým dosahom. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell koncom januára priznal, že Európska únia nesplní svoj záväzok dodať Ukrajine do marca milión kusov delostreleckej munície, ale dokáže jej poskytnúť iba polovicu tohto množstva.

Lídri členských štátov EÚ sa na mimoriadnom februárovom summite v Bruseli dohodli na finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.

Pomoc viazne

V americkom Kongrese však pomoc Ukrajine viazne. Senát síce po dlhých peripetiách 13. februára schválil 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ale osud balíka v Snemovni reprezentantov je neistý. Komoru ovláda Republikánska strana a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom odmieta poslať pomoc Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že prípadné zlyhanie Kongresu Spojených štátov v otázke podpory Ukrajiny by malo blízko k „zločinu z nedbanlivosti“. Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns dodal, že ukončenie americkej pomoci Kyjevu by bola chyba „historických rozmerov“.

Podľa Putina je porážka Ruska nemožná

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že nedávne pozastavenie vojenskej pomoci zo strany USA má priamy dosah na situáciu na fronte, a vyzval republikánov v snemovni, aby pomoc schválili.

Putin medzičasom v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom odvysielanom 8. februára vyhlásil, že poraziť Rusko na Ukrajine je „nemožné“.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Prečítajte si tiež

Dva roky vojenského konfliktu na Ukrajine
94
Galéria
Zdroj: TASR/AP
Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM