Jedno z najmladších slovenských miest oslavuje: Baťa založil Partizánske pred 80 rokmi

Pred 80 rokmi začalo svoju históriu písať jedno z najmladších miest na Slovensku. Hovorí sa, že Partizánske známe kedysi aj ako Baťovany vzniklo akoby na zelenej lúke.

Ilustračný obrázok k článku Jedno z najmladších slovenských miest oslavuje: Baťa založil Partizánske pred 80 rokmi
Zdroj: TASR

Za jeho vybudovaním stál člen jednej z najznámejších českých rodín toho i dnešného času Jan Antonín Baťa.

Vzniklo na neobývaných pozemkoch

„Bez Jana Antonína Baťu by Partizánske, Baťovany určite neboli. Ľudia by tak žili možno niekde inde, možno by ich osudy boli úplne iné a možno ani tí ľudia, čo sú na svete, by neboli, lebo tým, že tu boli Baťovany, bolo tu veľa mladých ľudí. Tí sa postretávali a mali potomkov, ktorí žijú v podstate dodnes tu alebo po celom Slovensku,“ povedal historik Vladimír Marko.

Partizánske vzniklo na neobývaných pozemkoch. „Dnešné sídlisko Luhy má preto ten názov, lebo tam boli močiare a meandrová rieka v podstate do celej šírky tohto údolia. Samozrejme, tu boli lúky, polia, kde sa žala pšenica a iné plodiny. Ešte pár rokov po založení Baťovian sme tu videli ovce, takže údolie malo poľnohospodársky ráz,“ spomenul historik.

Za oficiálny dátum vzniku Partizánskeho historici považujú 8. august 1938.

Vtedy sa začali prvé výkopové práce na objektoch plánovanej továrne na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov na pozemkoch v chotári obce Šimonovany, dnes súčasti Partizánskeho, ktoré odkúpila baťovská firma MAS – Moravské a slovenské strojírny od veľkostatkára Eugena Salzbergera.

Prečo si Baťa vybral Partizánske? „Expandoval na Slovensko a hľadal nejaké možnosti, kam ísť. V tomto prípade určite zohrali rolu pozemky, ktoré boli lacné, keďže ich majiteľ bol zadlžený. Ďalším dôvodom bola pomerne lacná a voľná pracovná sila, ktorá tu bola, lebo zamestnaných ľudí v priemysle od Uheriec po Topoľčany bolo len 300. V neposlednom rade zavážila i železnica, ktorá tu bola vybudovaná už od konca 19. storočia a určite aj prírodné zdroje ako drevo či uhlie,“ priblížil Marko.

Súbežne s výstavbou továrne začala aj výstavba osady nazvanej Baťovany, okrem výrobných hál tam totiž začali stavať i moderné domy pre zamestnancov podľa hlavného architekta zlínskej stavebnej kancelárie firmy Baťa Vladimíra Karfíka, popredného predstaviteľa funkcionalizmu. Stavebné práce na továrni a domoch však v septembri 1938 zabrzdili politické udalosti v Mníchove. Opätovne začali napredovať skoro o rok neskôr, zo zámeru strojárenskej výroby Baťa upustil a začal sa venovať aj dnes celosvetovo známej výrobe topánok.

Vplyv Baťu je badateľný aj dnes

Baťovský vplyv v Partizánskom je vidieť do dnešných dní. „Okrem architektúry, ktorá tu zostala, určite centrálna mestská zóna nesie ten duch, až na výškovú budovu, ktorá ale pravdepodobne v budúcom volebnom období zmizne. Ďalej závody, ktoré boli ďalej rozvíjané či do šírky, teda horizontálne a do počtu obyvateľov, ktorí tam pracovali a do počtu obuvi. Čo tu po ňom ešte zostalo? Určite ľudia, ktorí tu dodnes žijú a batizmus po roku 1989 opätovne oživili. Hlavne tí, ktorí tu boli od počiatku, ako aj ich nasledovníci, ktorí šírili myšlienky batizmu. Napríklad aj tým, že stredná odborná škola nesie meno po Janovi Antonínovi Baťovi ako prvá v bývalom Československu,“ dodal Marko.

Zdroj: TASR