Na HORŠIE časy?! Slováci v čase pandémie ušetrili mesačne o 10 eur viac
Jedným z najčastejších dôvodov sporenia, ktorý uviedlo 94 % respondentov, bolo odkladanie peňazí na horšie časy.
Slováci v čase pandémie ušetrili mesačne o 10 eur viac. Ukazuje to prieskum agentúry IMAS pre Erste Group. Približne 85 % Slovákov vyhlásilo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú finančnú rezervu.
Šetríme na veľké veci
Za posledné štyri roky vzrástol tento podiel až o 15 percentuálnych bodov (p. b.). Sporeniu prikladajú väčšiu váhu ženy než muži. Spomedzi vekových skupín prevláda tento pozitívny prístup najmä medzi mladými od 18 do 35 rokov.
Jedným z najčastejších dôvodov sporenia, ktorý uviedlo 94 % respondentov, bolo odkladanie peňazí na horšie časy. Tri štvrtiny mladých vo veku od 15 do 35 rokov šetria na väčšie nákupy ako dom, byt či auto.
Práve otázka bývania či osamostatňovania je významným životným míľnikom pre mladých medzi 25 a 35 rokmi života, čo ovplyvňuje aj spôsob narábania s financiami. Cieľom totiž často býva ušetrenie čo najvyššej sumy, aby vedeli dofinancovať svoju hypotéku aj z vlastných zdrojov.
Rezerva do dôchodku
Pri starších nad 60 rokov viac než polovica ľudí odkladá aj na výdavky spojené s vyšším vekom či ako rezervu do dôchodku. Najčastejšie si ľudia vytvárajú finančnú rezervu na sporiacich účtoch, ktoré využíva sedem z desiatich ľudí a ich obľuba v čase jemne rastie.
V posledných rokoch je zvýšený záujem ľudí o investovanie do akcií, dlhopisov či podielových fondov, ktoré ako spôsob sporenia využíva viac než štvrtina.
Otvorenejší k tejto forme investovania sú skôr muži a predovšetkým mladí ľudia. Zároveň niekoľko rokov klesá záujem ľudí o stavebné sporenie. Tretina ľudí si vytvára rezervu aj vo forme uschovanej hotovosti doma či v bezpečnostnom trezore.
Ilustračné foto