Webnoviny - Svet

Referendum sa zaradí medzi tie s najnižšou účasťou

WEBNOVINY.SK

Foto: SITA/Dušan Hein BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Celková účasť na referende bola neoficiálne 22,84 percenta, takže výsledky referenda nebudú platné. Údaj zverejnil Štatistický úrad SR po spočítaní hlasov vo všetkých 5060 okrskoch. Spomedzi 4 369 553 opráv­nených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 ľudí. Nadpolovičná väčšina potrebná na to, aby referendum bolo úspešné, by teda predstavovala minimálnu účasť 2 184 777 voličov.

Od sporáka by muselo prísť o takmer 1,19 mil. voličov viac Na to, aby bolo sobotňajšie referendum úspešné, by muselo „od sporákov vstať“ o 1 186 635 viac Slovákov, ktorí majú oprávnenie voliť, ako hlasovať reálne prišlo. Predseda parlamentu Richard Sulík totiž v sobotu krátko po tom, ako sám vhodil lístok do urny, voličom odkázal, aby rýchlo vstali od sporáka, zobrali svoju polovičku a prišli hlasovať v referende. „Je to len desať minút a myslím si, že taký celkom dobrý pocit to môže vyvolať v nich (voličoch, pozn. redakcie),“ vyhlásil Sulík. Referendum však úspešné nebolo, účasť bola podľa neoficiálnych výsledkov 22,84 percenta.

Najvyššia účasť v obvode Senec Najvyššiu účasť na referende zaznamenali v obvode Senec, kde podľa neoficiálnych výsledkov hlasovalo 30,24 percenta oprávnených občanov. Tých je v tomto obvode celkovo 52 403, k urnám prišlo 15 848 z nich. Naopak, najnižšiu účasť na referende zaznamenali v obvode Čadca, kde dosiahla podľa neoficiálnych výsledkov 15,11 percenta. Počet oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie je v tomto obvode 72 076 ľudí, k urnám prišlo 10 891 hlasujúcich.

Priebežná účasť na referende Skončilo sa siedme referendum od vzniku SR KUSÝ: Každé percento účasti nad 20 je pozitívne Prezident zahlasoval desať minút pred koncomNajvýraznejší súhlas bol so zúžením poslaneckej imunity Najvýraznejší súhlas vyslovili hlasujúci v referende so zúžením poslaneckej imunity. Za to, aby sa zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch sa vo všeľudovom hlasovaní vyslovilo 95,40 percenta voličov (952 281). Proti hlasovalo 1,73 percenta voličov (17 333).

Po imunite najviac hlasujúci súhlasili so znížením počtu poslancov zákonodarného zboru. Na 3. referendovú otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?“ odpovedalo áno 92,76 percenta (925 888 ), 3,85 percenta (38 450) odpovedalo nie.

Za nákup lacnejších automobilov pre verejné orgány, čo bola štvrtá referendová otázka, reagovalo súhlasom 88,84 percenta (886 767), negatívnu odpoveď uviedlo 6,16 percenta (61 532) hlasujúcich.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov zaznamenalo štvrtý najvyšší počet kladných odpovedí zo šiestich referendových otázok. Za zrušenie povinnosti fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom odpovedalo 87,24 (870 864) percenta hlasujúcich kladne, 9,02 percenta (90 058)záporne.

Na 6. otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“ odpovedal kladne 74,93 percenta hlasujúcich (747 983), záporne 13,44 (134 163) percenta účastníkov referenda.

Najmenej pozitívnych hlasov voličov bolo v referende na piatu otázku, ktorou bola možnosť voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet. Na túto otázku reagovalo kladne 70,46 percenta hlasujúcich (703 336) a 22,22 percenta (221 847) záporne.

Štatistický úrad spracoval výsledky za 3:17:58 Štatistický úrad SR spracoval a zverejnil výsledky sobotňajšieho referenda na svojej internetovej stránke za tri hodiny 17 minút a 58 sekúnd od uzatvorenia okrskových referendových miestností. Úrad zrátaval výsledky z 5 060 okrskov. Posledný okrsok, ktorý úrad spracoval bol z bratislavského obvodu.

V doterajšej histórii Slovenska bolo platné len jedno referendum, a to o vstupe SR do Európskej únie v máji 2003 Najnižšiu účasť malo referendum z 22. októbra 1994. Išlo historicky o prvý plebiscit v dejinách samostatného Slovenska a občania mali odpovedať, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Referendum sa skončilo fiaskom, zúčastnilo sa na ňom okolo 20 percent občanov.

Podobný výsledok malo aj referendum z 11. novembra 2000, na ktoré prišlo hlasovať 20,03 percenta oprávnených voličov. Občania v ňom mali odpovedať na otázku: „Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“ Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných volieb iniciovalo HZDS.

Viac ako tridsaťpercentnú účasť sa podarilo prekonať v referende 4. apríla 2004. Malo sa na ňom rozhodnúť o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR. Zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov.

Druhú najvyššiu účasť v referende mali občania Slovenskej republiky 25. a 26. septembra 1998. Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998, krátko pred parlamentnými voľbami, HZDS lámalo rekordy. Na referende sa vtedy zúčastnilo 44,06 percenta oprávnených voličov. Napriek tomu bolo neplatné.

Päťdesiatpercentná hranica bola prekonaná až 17. mája 2003 na referende o vstupe SR do EÚ. Za vstup do únie sa vyslovilo 92,46 percenta voličov, proti bolo 6,2 percenta. Referendum o vstupe SR do EÚ je tak jediné platné v slovenskej novodobej histórii.

SITA

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM