Ilustračný obrázok k článku Sedavý životný štýl vs. fajčenie. Čo má na priebeh COVIDU väčší vplyv?
Zdroj: pixabay.com , pixabay.com / CC0 1.0

Sedavý životný štýl vs. fajčenie. Čo má na priebeh COVIDU väčší vplyv?

Ide o pozorovaciu štúdiu, nie klinickú, a mieru svojej aktivity nahlasovali samotní účastníci.

Magazín
Magazín

Sedavý životný štýl vs. fajčenie. Čo má na priebeh COVIDU väčší vplyv?

Ide o pozorovaciu štúdiu, nie klinickú, a mieru svojej aktivity nahlasovali samotní účastníci.

Ilustračný obrázok k článku Sedavý životný štýl vs. fajčenie. Čo má na priebeh COVIDU väčší vplyv?
Zdroj: pixabay.com , pixabay.com / CC0 1.0

Pacienti s covidom, ktorí pred vypuknutím pandémie najmenej dva roky nemali dostatok pohybu, majú vyššie riziko vážneho priebehu ochorenia a dokonca smrti než fajčiari. Vyplýva to z americkej štúdie takmer 50-tisíc osôb s ochorením COVID-19, ktorú v utorok zverejnili vo vedeckom časopise British Journal of Sports Medicine.

Ako však pripomína AFP, štúdiu nemožno považovať za priamy dôkaz toho, že sedavý životný štýl je zodpovedný za rozdiel v priebehoch choroby. Ide o pozorovaciu štúdiu, nie klinickú, a mieru svojej aktivity nahlasovali samotní účastníci.

Ťažší priebeh

Vyššie riziko ťažkého priebehu covidu než ľudia so sedavým životným štýlom majú podľa štúdie len ľudia s vysokým vekom a osoby, ktoré v minulosti podstúpili transplantáciu nejakého vnútorného orgánu.

V porovnaní s inými tzv. meniteľnými rizikovými faktormi, teda činiteľmi, ktoré môže jednotlivec ovplyvniť svojím správaním, bola fyzická nečinnosť tým najvýznamnejším. Autori štúdie ho pritom porovnávali s fajčením, obezitou a vysokým tlakom.

Vplyv pohybu

Priemerný vek účastníkov štúdie bol 47 rokov, 60 percent boli ženy a ich priemerný index telesnej hmotnosti (BMI) bol 31, čo je tesne nad hranicou obezity. Všetci pacienti uviedli, ako často sa pred pandémiou venovali fyzickej aktivite. Približne 15 percent uviedlo, že týždenne cvičilo 0 – 10 minút, 80 percent uviedlo 11 – 149 minút fyzickej aktivity za týždeň a sedem percent cvičilo v súlade s odporúčaním britského rezortu zdravia, teda 150 a viac minút týždenne.

Osoby, ktoré cvičili najmenej, mali po zohľadnení rozdielov až dvakrát vyššie riziko, že budú s chorobu hospitalizovaní než tí, čo cvičili najviac. Zároveň mali 73 percent vyššiu šancu, že budú vyžadovať intenzívnu starostlivosť, a mali aj 2,5-krát vyššiu úmrtnosť.

V porovnaní s účastníkmi, ktorí cvičili príležitostne, mali osoby so sedavým životným štýlom o 20 percent vyššiu šancu hospitalizácie a o 32 percent vyššiu úmrtnosť.

Medzi predispozície najviac spájané s ťažkým priebehom covidu patrili doteraz vysoký vek, mužské pohlavie, cukrovka, obezita či kardiovaskulárne ochorenia, sedavý životný štýl však nie, pripomína AFP.

Viac o koronavíruse

Zdroj: TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Magazín