Slovensko zbytočne prichádza o TISÍCE životov: AKO to zmeniť? Ukázali 10-bodový plán

Informovali o tom uvedení aktéri na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie, ktorý tento rok pripadá na nedeľu (17. 5.).

Predstavili plán zníženia počtu infarktov, cievnych mozgových príhod a predčasných úmrtí do roku 2030. Cieľom je zlepšiť prevenciu či liečbu pacientov so srdcovocievnym rizikom, vysvetlilo MZ SR.

Zbytočne zomrie 21-tisíc ľudí

Ročne v SR predčasne zomrie viac ako 21-tisíc ľudí, ktorých úmrtiu bolo možné predísť lepšou prevenciou, skoršou diagnostikou alebo včasnou liečbou. „Kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2023 tvorili 45,9 % všetkých príčin smrti,” upozornil prezident SLS a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Payer.

Na Slovensku je približne 14 875 hospita­lizácií pre akútny infarkt myokardu ročne, vyčíslilo MZ SR. Doplnilo, že liečba jedného stojí približne 9 700 eur, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur za rok.

Pri cievnych mozgových príhodách je to približne 11 600 pacientov ročne, dodalo MZ SR. Vyčíslilo, že pri výdavku 8 800 eur na pacienta presahuje akútna starostlivosť sto miliónov eur ročne.

„Infarkt, cievna mozgová príhoda či srdcové zlyhávanie nepredstavujú len zdravotný problém, ale aj enormnú záťaž pre nemocnice, zdravotný systém a verejné financie,“ zdôraznil minister zdravotníctva Slovenskej republiky Kamil Šaško (Hlas-SD).

Konkrétny plán

„Predstavujeme konkrétny plán, ako do roku 2030 znížiť výskyt týchto príhod o 30 %. Len pri infarktoch by to znamenalo úsporu približne 43 miliónov eur a pri mozgových príhodách ďalších 31 miliónov eur, a to bez započítania rehabilitácie, invalidity, práceneschopnos­ti,“ vysvetlil.

„Moderná medicína dnes dokáže zvládnuť akútnu príhodu. Naším cieľom však musí byť, aby k nej vôbec nedošlo,“ povedala prednostka kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Eva Goncalvesová.

Toto ne najdôležitejšie

Hypertenziou, respektíve zvýšeným krvným tlakom v SR trpia viac ako dva milióny obyvateľov, teda približne 40 % dospelej populácie, vyčíslilo MZ SR. Doplnilo, že diagnostikovaných a liečených je približne 1,35 milióna. „Pri hypertenzii sa pacient často cíti dobre, nemá bolesti ani výrazné príznaky, a preto môže mať tendenciu liečbu podceňovať alebo vysadiť,” dodala viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová.

Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejší moment je v ambulancii praktického lekára.

„Len 33,5 % hypertonikov dosahuje cieľové hodnoty krvného tlaku a pri LDL cholesterole je to menej ako desať percent pacientov. Výrazné rezervy máme pri pacientoch, u ktorých liečime viacero komorbidít naraz, napríklad hypertenziu a dyslipidémiu, kde máme možnosť využívať modernú liečbu vo forme polypill. Tá je však podľa dát zdravotnej poisťovne Dôvera využívaná zatiaľ len na úrovni 27 %,“ upozornil viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Lipovský.

Desaťbodový plán

Zdravšie Slovensko 2030 má prepojiť odborné spoločnosti, lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry, akademické pracoviská, zdravotné poisťovne, analytikov aj MZ SR, vysvetlil rezort zdravotníctva. Priblížil akčný plán iniciatívy, ktorý má desať bodov.

Prvým je skorší záchyt rizikových pacientov. Zahŕňa posilnenie preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, pravidelné kontrolovanie krvného tlaku, cholesterolu, glykémie a pulzu a aktívne vyhľadávanie pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom.

Druhým bodom je lepšia kontrola hypertenzie a cholesterolu. Treba širšie využívať fixné kombinácie liekov a polypiluliek, respektíve zjednodušiť liečbu, aby pacient užíval menej tabliet a je potrebné zvýšiť adherenciu k liečbe.

Tretie sú jednotné štandardy liečby. To znamená zaviesť jasné diagnostické a terapeutické postupy pre hypertenziu a dyslipidémiu a zabezpečiť rovnaký štandard starostlivosti naprieč SR.

Štvrtá je silnejšia úloha primárnej starostlivosti. Treba posilniť kompetencie všeobecných lekárov a vytvoriť lepšie podmienky pre manažment chronických pacientov v ambulanciách.

Piate je zapojenie zdravotných poisťovní. Je potrebné využívať ich údaje na identifikáciu rizikových pacientov a cielene oslovovať tých, ktorí neabsolvujú prevencie alebo prerušili liečbu.

Šiesta je multiodborová spolupráca. Znamená prepojiť lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry a špecialistov pre koordinovanú starostlivosť.

Siedme je posilnenie úlohy farmaceutov a sestier. Lekárnici vzdelávajú pacientov a podporujú ich v správnom užívaní liekov. Sestry potrebujú mať širšie kompetencie v prevencii a monitorovaní pacientov.

Ôsma je väčšia osveta a edukácia verejnosti. Treba zvýšiť povedomie o rizikách vysokého krvného tlaku, cholesterolu, obezity a diabetu, podporiť pravidelné domáce meranie krvného tlaku a motivovať verejnosť k zdravšiemu životnému štýlu.

Deviate sú merateľné ciele do roku 2030. Presnejšie, znížiť počet infarktov a mozgových príhod minimálne o 30 %, zvýšiť počet pacientov s kontrolovaným krvným tlakom na úroveň 70 % a znížiť mieru odvrátiteľných úmrtí v SR.

Desiata je dostupnosť relevantných údajov. Tie sú o kontrole hypertenzie a sprievodných ovplyvniteľných rizikových faktorov, teda pulzu a cholesterolu na úrovni populácie. Viac informácií je na portáli Zdravšie Slovensko 2030.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné