SUPER odolné baktérie zabijú ročne vyše MILIÓN ľudí: Antibiotiká prestávajú fungovať

Korona nie je jediným problémom ľudstva. Naša odolnosť voči antibiotikám si ročne vyžiada množstvo ľudských životov. Ak nič neurobíme, čísla podľa odborníkov vystrelia ešte viac nahor.

29. január 2022 Monika Hanigovská Magazín

Zatiaľ čo svet zápasí s koronou, niektorí vedci si začínajú všímať znepokojujúci a najmä nebezpečný trend. Ten si podľa ich slov vyžaduje akčný plán. Problémom je totiž rozmáhajúca sa antimikrobiálna rezistencia (AMR), teda stúpajúca odolnosť baktérií voči antibiotikám.

Hlavná hrozba 21. storočia?

„Antimikrobiálna rezistencia (AMR), ku ktorej dochádza vtedy, ak zmeny v baktériách spôsobia, že lieky používané na liečbu infekcií sa stanú menej účinnými, sa ukázala ako jedna z hlavných hrozieb pre verejné zdravie 21. storočia,“ informuje prestížny vedecký žurnál The Lancet.

Správa o antimikrobiálnej rezistencii, ktorú si nechala vypracovať vláda Spojeného kráľovstva, tvrdí, že AMR by do roku 2050 mohla ročne zabiť 10 miliónov ľudí.

Napriek tomu, že túto prognózu skritizovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), niektorí výskumníci sa zhodujú na tom, že „šírenie AMR je naliehavým problémom, ktorý si vyžaduje ako globálny, tak aj koordinovaný akčný plán riešenia,“ píše sa ďalej v správe.

Trápi celý svet

„Nové dáta ukazujú skutočnú závažnosť antimikrobiálnej rezistencie, ktorá trápi celý svet. Predchádzajúce odhady predpovedali, že do roku 2050 bude v súvislosti s nízkou účinnosťou antibiotík umierať okolo 10 miliónov ľudí ročne. Teraz ale vieme, že sme tomuto číslu oveľa bližšie, než sme si mysleli,“ uviedol Chris Murray, jeden z autorov projektu a profesor na Washingtonskej univerzite v Seattli. Informuje o tom CNN prima NEWS.

Tak či onak, nová štúdia nie je vôbec priaznivá. Stúpajúca odolnosť baktérií voči antibiotikám si naprieč svetom každý rok vyžiada 1,3 milióna ľudských životov.

Najhoršiu situáciu zaznamenali vedci v západnej časti subsaharskej Afriky, kde si vyžiadali rezistentné baktérie, známe aj ako super baktérie, v roku 2019 priemerne 27,3 človeka na 100-tisíc obyvateľov.

„Infekcie dolných dýchacích ciest predstavovali v roku 2019 viac ako 1,5 milióna úmrtí spojených s rezistenciou. Je to najzávažnejší infekčný syndróm,“ prízvukujú odborníci.

Najnebezpečnejšie baktérie

Vedci získali 471 miliónov individuálnych záznamov z nemocničných systémov a dohľadov, literatúry i iných zdrojov. Čo ešte zistili?

Z 23 študovaných patogénov označili niekoľko za veľmi nebezpečné. Patrí sem Escherichia coli, Staphylococcus aureus (Zlatý stafylokok), Klebsiella pneumoniae, Streptococcus pneumoniae, Acinetobacter baumannii, Pseudomonas aeruginosa.

Vedci zároveň pripúšťajú, že na liečbu sa budeme musieť začať pozerať úplne inak.

„Tradičný model liečby pomocou antibiotík, ktorý je známy od objavenia penicilínu, je podľa mňa vyčerpaný,“ povedal profesor medicíny Pittsburskej univerzity Cornelius Clancy.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné