SVEDECTVO z hraníc: Moja dcérka si vyrobila ZOZNAM „keď príde vojna“

Zdroj: archív Bystriny/Jana Gombošová

Ukrajinskí utečenci sú u nás v bezpečí. Naša hranica sa pre nich stáva miestom, kde ich dobrovoľníci vítajú s otvorenou náručou, vľúdnym slovom a teplým čajom, ale aj miesto, kde vznikajú silné príbehy. Ich svedkom bola aj fotografka Jana Gombošová. Niektoré z dojemných chvíľ dokonca zachytila na fotkách.

Jana vyrazila na hranice len štyri dni po ruskej invázii na Ukrajinu. Ako členka komunikačného tímu o.z. Bystriny spolu s kolegyňou Mariannou pomáhali mapovať situáciu v spolupráci s platformou Kto Pomôže Ukrajine a o.z. Človek v ohrození. Pre Dnes24.sk priznala, že pobyt na hraniciach by zamával každým skúseným dobrovoľníkom.

Plakali aj veľkí chlapi

Slovenka, nám priblížila to, čo v médiách a iných komunikačných kanáloch nevidíme.

Dlhodobo sa pohybujete v prostredí, ktoré pomáha druhým. Napriek tomu, dokáže sa niekto, kto má za sebou skúsenosti s pomocou druhým, vôbec pripraviť na to, čo tam môže vidieť a zažiť?

Nedokáže. Aj napriek tomu, že vie, kam ide, čo uvidí a aká je situácia. Neviem definovať, čo presne sa s vami stane, keď si uvedomíte, že ste zrazu súčasťou toho celého. Neviem popísať tie pocity tam, ani tie po návrate domov. Viem však jednoznačne povedať, že to zasiahne každého. A hlboko.

Je jedno, či ste žena, muž, koľko máte rokov, či máte skúsenosť s krízovými situáciami, či ste emotívny alebo racionálny typ. Na toto sa nedá pripraviť. Lebo ste toho zrazu súčasťou, lebo to je skutočné, šialene koncentrované, lebo tí ľudia sú ako vy – ako váš otec, mama, babka, dcéra, kamarátka.

Plakali aj veľkí chlapi, tak nám povedal Ján z Košíc, ktorý dva dni varil čaj a teplé jedlá na ukrajinskej strane hraníc v Ubli pre uzimených čakajúcich ľudí. Bol svedkom toho, ako aj ľudia, ktorí to najviac potrebovali, si čaj rozdelili na dve časti, aby sa každému ušlo.

Aké silné príbehy prežila Jana na hranici? Článok pokračuje na ďalšej strane.