Utorok 23. júl 2019 Oľga  29 °C
Technológie

Takto ľudstvo dobýjalo Mesiac: Prvá sonda na ňom pristála pred 60 rokmi

Čínska sonda Čchang-e 4 pristála vo štvrtok na odvrátenej strane Mesiaca. Potvrdila to čínska štátna televízna stanica CCTV. Ide o prevrat v skúmaní vesmíru, Peking má ambície stať sa vesmírnou superveľmocou.

Ilustračný obrázok k článku Takto ľudstvo dobýjalo Mesiac: Prvá sonda na ňom pristála pred 60 rokmi
6
Galéria

Sonda Čchang-e 4 (anglický prepis Chang'e 4) pristála o 03.26 h SEČ a cez satelit Čchüe-čchiao poslala naspäť na Zem prvý signál a fotografiu odvrátenej strany Mesiaca. Tá je relatívne nepreskúmaná.

Čína sa tak stala prvou krajinou na svete, ktorej objekt úspešne pristál na odvrátenej strane Mesiaca.

Program výskumu mesiaca (Mesačný program, Lunárny výskumný program) sa v Sovietskom zväze (ZSSR) vykonával pod názvom Luna v rokoch 1958–1976. Všetky štarty automatických medziplanetárnych staníc (AMS) (16 úspešných, 17 neúspešných) sa uskutočňovali z kozmodrómu Bajkonur v Kazašskej sovietskej socialistickej republike, ktorý tvoril súčasť ZSSR (teraz: nezávislý Kazachstan). Ruský program vesmíru AMS sa začne v roku 2019.

Americký program pilotovaných kozmických letov realizoval Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) pod názvom Apollo v rokoch 1961–1972.

Pri príležitosti pristátia čínskej sondy na Mesiaci ponúkame výberovú chronológiu výskumu tohto vesmírneho telesa.

14. septembra 1959: Sovietsky sputnik Luna 2 sa dostal na povrch Mesiaca, čo bol historicky prvý let zo Zeme na Mesiac. Sputnik Luna 2 štartoval 12. septembra 1959 z Bajkonuru (vtedy Sovietsky zväz, v súčasnosti samostatný Kazachstan). Automatický medziplanetárny prístroj (AMA) Luna 2 mal dĺžku 5,2 metra a priemer 2,4 metra, hmotnosť vyše 390 kilogramov. AMA na Mesiac doviezol znak ZSSR.

24. decembra 1968: Americkí kozmonauti Bill Anders, Frank Borman a Jim Lovell na palube kozmickej lode Apollo 8 sa ocitli v blízkosti Mesiaca a zároveň najďalej od Zeme, ako sa kedy dostal človek. Vtedy Anders uvidel Zem, ktorá vychádzala nad mesačný horizont. Zo 865 snímok, ktoré posádka urobila počas svojho letu, je na 14 záberoch zachytená aj Zem nad nehostinným povrchom Mesiaca. Kozmická loď Apollo 8 vyštartovala 21. decembra 1968 o 13.51 h a po asi 69 hodinách letu sa 24. decembra 1968 dostala na obežnú dráhu Mesiaca.

20. júla 1969: Americkí kozmonauti Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin sa stali prvými ľuďmi, ktorí vstúpili na Mesiac. Týchto dvoch astronautov s veliteľom modulu Michaelom Collinsom vyniesla 16. júla 1969 do vesmíru v lodi Apollo 11 raketa Saturn na obežnú dráhu. Dňa 20. júla vstúpil Neil Armstrong ako prvý človek na povrch Mesiaca. Spolu s Aldrinom sa 2,5 hodiny „prechádzali“ po Mesiaci a zbierali z jeho povrchu horniny. Kozmonauti sa vrátili na Zem 24. júla 1969, pristáli v Tichom oceáne.

Viac technologických noviniek čítajte na www.fony.sk

17. novembra 1970: Sovietska automatická stanica Luna 17 dopravila na Mesiac lunárne vozidlo Lunochod 1. To prešlo po povrchu Mesiaca 10.540 metrov a vyslalo na Zem tisíce televíznych snímok. Lunochod 1 vyniesla na Mesiac raketa Proton K, ktorá štartovala z Bajkonuru 10. novembra 1970. Lunochod aktívne pracoval 10,5 mesiaca.

30. júla 1971: Na Mesiaci pristáli americkí astronauti James Irwin a David Scott, ktorí v lodi Apollo 15 odštartovali 26. júla 1971, na obežnú dráhu loď vyniesla raketa Saturn. Členmi posádky boli David Scott (veliteľ) a piloti Alfred Worden a James Irwin. Apollo 15 pristálo 7. augusta 1971 v Tichom oceáne.

11. decembra 1972: Lunárny modul Challenger s posádkou Eugene A. Cernan a Harison Schmitt pristál na Mesiaci v údolí Taurus-Littrow v Mare Srenitatis. Posádka zostala na povrchu Mesiaca celkovo 75 hodín. Pri výskume povrchu použila vozidlo Lunar Rover. Na Zem dopravili vyše 110 kilogramov mesačnej horniny. Apollo 17 odštartovalo z mysu Canaveral 7. decembra 1972, veliteľský modul pristál na Zemi v Tichom oceáne 19. decembra 1972. Veliteľ Apolla 17 Eugene A. Cernan sa zapísal do histórie tým, že bol zatiaľ posledným človekom, ktorý vstúpil na Mesiac. Tento americký astronaut mal predkov z bývalého Československa.

16. januára 1973: Vedecký program na povrchu Mesiaca začal plniť diaľkovo ovládaný sovietsky automatický prístroj Lunochod 2. Na obežnú dráhu a na Mesiac prístroj vyniesla raketa Proton K, ktorá vyštartovala z Bajkonuru 8. januára 1973.

14. decembra 2013: Čínske lunárne robotické vozidlo Jü-tchu (Nefritový králik) pristálo na Mesiaci v oblasti Mare Ibrum (More dažďov) južne od krátera Laplace F. s pristávacím modulom Čchang-e 3. Čínska ľudová republika sa tak po už nejestvujúcom Sovietskom zväze a Spojených štátoch amerických (USA) stala treťou krajinou, ktorá dopravila na Mesiac lunárne vozidlo. Vo februári 2014 Peking oznámil, že Jü-tchu je nefunkčný.

Foto: ilustračné

Čínska sonda pristála na odvrátenej strane Mesiaca
6
Galéria
Zdroj: TASR