Zabudnite na kapra a koledy: Toto sú NAJŠIALENEJŠIE vianočné zvyky z celého sveta
Ako sa hovorí, iný kraj, iný mrav. Pri vianočných zvykoch a tradíciách to platí obzvlášť.
Vianoce v strednej Európe môžeme smelo nazvať konzervatívnymi. Dlhoročné tradície sa prechovávajú z generácie na generáciu. O bláznovstvách nemôže byť ani reč. Iné je to však za hranicami.
Na niektorých miestach oslavujú najkrajšie sviatky poriadne bizarnými zvyklosťami. Vybrali sme pre vás niekoľko najzaujímavejších.
Keď lietajú päste
Začneme poriadne zostra. Myslíte si, že Vianoce sú obdobím pokoja a mieru? V tom prípade radšej na sviatky necestujte do horských oblastí peruánskych Ánd. Na Prvý sviatok vianočný tam prebieha festival Takanakuy. V preklade to znamená “keď vrie krv”. V oblasti Santo Tomás (vyše 3 500 m.n.m.) sa stretne niekoľko tisíc ľudí. Nespievajú koledy, ich cieľ je iný. Spoločná bitka!
Ale nie je to také zlé, ako by mohlo vyzerať. Hneď ráno sa obyvatelia horských dedín stretnú na raňajkách a spoločne začnú piť alkohol. V alkoholovom opojení sa vytvoria dvojice ľudí, ktorí mali počas roka neukončené spory a pasovačka môže začať. Po “vyrovnaní” účtov si zápasníci podajú ruky. Povolené sú aj bitky medzi ženami a deťmi!
Do kostola? Jedine na korčuliach!
Za ďalším divným zvykom sa vyberieme do hlavného mesta Venezuely, do Caracasu. Na vianočné omše sa chodí výhradne na kolieskových korčuliach. V meste pri tejto príležitosti dokonca pripravia špeciálne jazdné pruhy, ktoré sú vyhradené iba pre korčuliarov.
V betleheme bez nohavíc
Azda najdivnejšou tradíciou sa môžu pochváliť v Katalánsku. V decembri tam rodičia deťom podarujú “Caga Tió”, čo by sme mohli preložiť ako “kakajúce polienko”. Deti sa o polienko, ktoré má tvár a čiapku, musia starať až do Štedrého dňa. Počas tohto obdobia ho kŕmia, či na noc prikrývajú.
Na Štedrý večer sa rodina stretne, spievajú sa tradičné vianočné pesničky a celá rodina ho bije palicami, aby z polienka vytĺkli to, čo počas detskej starostlivosti “zjedlo”.
Nie je to však jediná prapodivná tradícia Kataláncov. Počas Vianoc tamojšie príbytky zdoba panáčikovia, ktorí so stiahnutými nohavicami vykonávajú veľkú potrebu. “Caganer” je dokonca popri Ježiškovi, Márii a Jozefovi súčasťou betlehemov.
Prečítajte si tiež
Divný kôň a urážky
Walesania prechovávajú niekoľko netradičných zvykov. Mari Lwyd je pohanskou tradíciou, ktorá sa zachovala dodnes. Jedného z obyvateľov vyberú ako nosiča makety koňa, ktorá má ozajstnú konskú lebku a plachtu, pod ktorú sa ukryje človek, nosiaci maketu. Sprievod s koňom putuje po obci a spieva piesne podobne, ako naši koledníci. Postupne prechádza od domu k tomu, pri každom sa zastaví a prichádza to zvláštne. Začína slovný súboj, v ktorom proti sebe stoja obyvatelia domu a členovia sprievodu. Následne si vymieňajú veršované urážky.
Ochutnali by ste?
K našim tradičným Vianociam patria pochúťky od výmyslu sveta. Pokiaľ si radi pochutíte na kaprovi, vianočnom šaláte a koláčikoch, oblúkom sa vyhnite Grónsku.
Medzi vianočné delikatesy patrí napríklad mattak. Je to surová koža veľryby s poriadnou vrstvou tuku. Iba výnimočne sa tepelne upravuje. Väčšinou si ju vychutnávajú surovú.
Ďalšou miestnou “lahôdkou” je kiviak. Ak vám ho ponúknu, pripravte sa na jedno z najodpornejších jedál na planéte! Na stole vám pristane vypitvaný tuleň, ktorý je plnený stovkami mladých mŕtvych vtáčikov. Tie aj s perím a zobákom vložia do tulenej kože, zašijú a ukryjú pod kopu kameňov. Tam fermentujú 3 až 18 mesiacov.
Bonus z domoviny
Keď sme na začiatku článku povedali, že v našich končinách nič nezvyčajné nenájdeme, možno sme vás troška ťahali za nos. Poriadnu kuriozitu sme si nechali do našej bonusovej časti. V minulosti sa nám do redakcie dostala stará vianočná fotografia (nájdete ju pod článkom), na ktorej ženy kľačia pred svojimi usmiatymi manželmi. Pri fotografii bol popis: „Rok 1918 a jeho krásne vianočné tradície. Ženy sa ospravedlňujú svojim manželom za chyby, ktoré urobili počas roku.“
„Ide o starú tradíciu rozšírenú v Európe, ktorá hovorí, že hnevníci si nesmú sadnúť za štedrovečerný stôl,“ povedala nám vtedy etnologička a historička Katarína Nádaská.
Výjav, ktorý by dnes mohol vyvolať pohoršenie, je tak dávnou tradíciou. ”Fotka znázorňuje takého odprosovanie žien svojich mužov v meštianskom prostredí. Na fotografii je však tento zvyk parodovaný, v skutočnosti sa odprosili manželia navzájom, deti rodičov a rodičia deti,“ dodala Nádaská.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné
Ďalšie lákavé články
