Webnoviny - Svet

DZURINDA: Chceme diktatúru alebo dialóg?

WEBNOVINY.SK

Foto: SITA/Ľudovít VaniherVIEDEŇ 22. augusta (WEBNOVINY) – Postoj Slovenska k otázke európskej pôžičky Grécku je hlavnou témou rozsiahleho rozhovoru so slovenským ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom, ktorý vo svojom nedeľňajšom vydaní zverejnil rakúsky denník Die Presse. Na otázku, či je Slovensko dobrým príkladom pre ostatné členské krajiny EÚ, keď ako prvé odmietlo podieľať sa na zaplatení pôžičky Grécku Dzurinda uviedol, že o tejto otázke neprebehla v Európe žiadna vážnejšia debata. „Potrebujeme v Európe viac dialógu alebo novú diktatúru?“ spýtal sa šéf slovenskej diplomacie.

Die Presse pripomína, že pomoc Grécku odsúhlasila ešte predchádzajúca vláda premiéra Roberta Fica, ktorého denník označuje za ľavicového populistu. Dzurinda sa na viacerých miestach venuje práve hrozbe ľavicového populizmu v Európe, a dáva ju do súvislosti s pôžičkou Grécku. „Je to tak jednoduché, byť populistom, hromadiť dlh a kupovať si voličov. Bohužiaľ máme v Európe silnú tendenciu smerom k populizmu, a to je veľmi nebezpečné,“ hovorí Dzurinda.

Dzurinda v rozhovore pre rakúske noviny zhrnul základné dôvody, pre ktoré sa Slovensko rozhodlo pomoc Grécku odmietnuť. „Prvá otázka znie: Kto by profitoval z pomoci Grécku? Obchodné banky. Otázka číslo dva: Komu poskytujeme finančnú pomoc? Zodpovedným alebo nezodpovedným politikom?“

Die Presse pripomína, že eurokomisár pre hospodárstvo a financie Olli Rehn tento krok Bratislavy označil za „porušenie solidarity“, a pýta sa Dzurindu, či to podľa neho bude mať pre Slovensko nejaké následky. „Takáto argumentácia stavia veci na hlavu. Podľa mojich vedomostí solidarita znamená, že bohatí ľudia pomáhajú chudobným. V Grécku je skoro dvakrát tak vysoké HDP na jedného občana ako na Slovensku. Aké následky by to malo mať? Žiadnu zmluvu sme neporušili,“ hovorí Dzurinda.

V súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi Dzurinda odsúdil prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve. Pripomenul, že podľa zmluvy z roku 1995 by sa tieto otázky mali riešiť prostredníctvom dialógu. „Okrem toho neexistuje medzi občanmi, ktorým ponúkli dvojaké občianstvo, a krajinou, ktorá ho ponúkla, vôbec žiadny naozajstný vzťah,“ podotkol. Ako zdôraznil, je presvedčený, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným právom. Na otázku, či očakáva, že Maďarsko zákon zruší, odpovedal, že pozná Viktora Orbána a „tak si viem predstaviť, čo je reálne a čo nie“. „Na našej strane je dobrá vôľa,“ poznamenal.

Ako Dzurinda pripomenul, v roku 1998, keď sa stal premiérom, boli vzťahy medzi SR a MR podobne zlé a jedným z jeho prvých krokov v úrade bola rekonštrukcia mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý bol zničený počas druhej svetovej vojny. „Teraz zamýšľam niečo podobné: čo možno najrýchlejšiu výstavbu diaľnice na východe medzi Miskolcom a Košicami. Chcem presadiť aj iné projekty,“ priblížil svoje plány. Prijatie zákona o štátnom jazyku minulou slovenskou vládou Dzurinda nepovažuje za dobrý krok a prisľúbil, že ho zmení.

Die Presse sa venuje aj postoju Bratislavy k uznaniu nezávislosti Kosova a pripomína, že Dzurinda podporil zásah NATO proti bývalej Juhoslávii, ktorým sa ako keby postavil na stranu Kosova. Denník sa pýta, prečo Slovensko neurobí krok, ktorý by mal logicky nasledovať, a neuzná nezávislosť Kosova. Dzurinda je presvedčený o správnosti vtedajšieho rozhodnutia otvoriť slovenský vzdušný priestor pre prelety lietadiel NATO, a pripomína, že rakúsky vzdušný priestor zostal vtedy zavretý. „Bol som vtedy presvedčený, že Slobodan Miloševič so svojimi etnickými čistkami robí niečo zlé. A v mene vernosti tým istým hodnotám a princípom si stojím za tým, že jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova bez súhlasu Srbska bolo tiež nesprávne,“ hovorí šéf slovenskej diplomacie. Zároveň sa ohradzuje voči otázke Die Presse, či odmietavý postoj Slovenska náhodou nesúvisí s otázkou maďarskej menšiny na Slovensku.

SITA

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM