Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania do Veľkého či Svätého týždňa

Veľká noc je najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Počas Kvetnej nedele kňazi posväcujú u nás najčastejšie bahniatka.

Lucia Šútorová
Ilustračný obrázok k článku Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania do Veľkého či Svätého týždňa
Zdroj: TASR

Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania na Slovensku, ale i vo svete do Veľkého či Svätého týždňa. Tento najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka, teda Veľkú noc, oslávia v tomto roku v rovnakom termíne veriaci katolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi.

Katolíci si počas tohto dňa pripomínajú rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými listami a volali mu na slávu. O pár dní neskôr žiadali jeho ukrižovanie.

Počas Kvetnej nedele v rímskokatolíckych kostoloch kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Bahniatka si do kostolov prinášajú na posvätenie aj veriaci.

Na Kvetnú nedeľu sa v katolíckych a evanjelických kostoloch spievajú alebo čítajú pašie – časti evanjelia, ktoré opisujú Pánovo utrpenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Týmto dňom sa zároveň sa začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.

Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Tento deň je známy i pod názvom Palmová nedeľa podľa ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalema. V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: „Aj hľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“

Kvetnú nedeľu slávia i veriaci gréckokatolíckej cirkvi.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR