MATOVIČ: Novela jazykového zákona je skrytá maďarizácia

WEBNOVINY.SK

Webnoviny -

Igor Matovič.Foto: SITA/Ľudovít VaniherBRATISLAVA 19. mája (WEBNOVINY) – Obyčajní ľudia dnes zverejnili sedem kľúčových podmienok, bez splnenia ktorých novelu o používaní jazykov národnostných menšín nepodporia. „Môže sa Bugár postaviť na hlavu, môžu nás obviniť z rozbíjania koalície, ale v žiadnom prípade skrytú maďarizáciu v tejto forme nepodporíme,“ vyhlásil dnes na tlačovej besede líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Svoje výhrady dali strane Most-Híd. Okrem siedmich kľúčových dali aj ďalších osem pripomienok. „Keď nebudú kľúčové pripomienky splnené, nebudeme hlasovať za novelu,“ dodal.

Podľa Matoviča percento zníženého kvóra pre používanie jazyka menšiny, o ktoré sa najmä strany sporia, je nepodstatné. „Mína v zákone je povinnosť orgánov verejnej správy, aby zamestnávali ľudí, ktorí ovládajú jazyk menšiny, alebo tlmočníka,“ upozornil Matovič. Ak by orgán verejnej správy nemal zamestnanca, musel by zabezpečiť tlmočníka.

Podľa neho slovenské dediny, kde menšina nebola, ale prisťahovala by sa tam rodina, ktorá sa hlási k menšine, by z rýdzo slovenskej dediny urobila dedinu s menšinou, ktorá by mala povinnosť, zabezpečiť komunikáciu v jazyku menšiny. „Povinnosť orgánov verejnej správy považujeme za kľúčovú mínu zákona a dôležitejšiu ako hádku o percentá,“ zdôraznil. Obyčajní ľudia navrhujú, aby komunikácia v jazyku menšiny bola možná, iba ak má úrad zamestnanca, ktorý ovláda jazyk menšiny. „Inak si stránka musí doniesť tlmočníka,“ dodal Matovič.

Fronc nebude hlasovať za jazykový zákon, ak sa zníži kvórum

Poslanec NR SR za KDH Martin Fronc nebude hlasovať za novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ak sa novelou zmení dvadsaťpercentné kvórum pre používanie jazyka menšiny. „Nehlasoval som za tento návrh ani v prvom čítaní a svoj názor som nezmenil. Krehké dohody citlivé pre každú stranu sa majú meniť len za všeobecného konsenzu,“ povedal dnes pre agentúru SITA Fronc.

So znížením kvóra má problém aj jeho strana. KDH navrhuje kompromis, aby sa kvórum znížilo z 20 na 18 percent, pričom Most-Híd presadzuje 15 percentné kvórum. Most-Híd tvrdí, že už 15 percent je kompromis, pretože pôvodne navrhovali znížiť kvórum na desať percent.

Parlament mal rokovať o tejto novele zákona už tento týždeň. Na návrh Bélu Bugára sa však o ňom bude rokovať na budúci týždeň. K návrhu, ktorý Most-Híd predložil už na jeseň minulého roka, majú stále námietky ostatné koaličné strany i Obyčajní ľudia.

Matovič koalíciu nechápe

Obyčajným ľuďom tiež prekáža dorozumievanie v jazyku menšiny v zdravotníckom zariadení a zariadeniach sociálnych služieb. Malo by to byť možné iba v prípade, že je tam zamestnanec, ktorý ovláda jazyk menšiny. Matovič nechápe koalíciu ani pri súhlase s tým, aby príslušník menšiny komunikoval vo svojom jazyku v správnom konaní kdekoľvek na Slovensku. „Na dopravnom inšpektoráte v Žiline, alebo Čičmanoch bude komunikovať v materinskom jazyku a inšpektorát musí zabezpečiť tlmočníka. To je zvrátenosť,“ vyhlásil Matovič.

V prípade zníženia kvóra, nech je podľa Matoviča akékoľvek, ale Obyčajní ľudia majú podmienku, aby nepribudli žiadne ďalšie dvojjazyčné dediny. „Nech sa zachová status quo,“ uviedol. Predstavitelia iniciatívy tiež nesúhlasia s tým, aby sa poslanci obecného zastupiteľstva mohli dohodnúť, že budú komunikovať v jazyku menšiny. Pri tomto ustanovení sa podľa neho zabudlo na starostu. „Starosta slovenskej národnosti by bol v úlohe cudzinca,“ povedal. Obyčajní ľudia navrhujú doplniť, že s rokovaním v jazyku menšiny musí okrem poslancov súhlasiť aj starosta.

Matovičovi prekáža aj pozmeňujúci návrh Ondreja Dostála, podľa ktorého obecní policajti môžu v služobnom styku komunikovať v jazyku menšiny bez ohľadu na to, kto je stránka, ktorú vybavujú. „Sme za zachovanie toho, aby všetci prítomní súhlasili s prechodom na jazyk menšiny,“ konštatoval.

Titulky v štátnom jazyku

Posledná zásadná pripomienka sa týka ochrany štátneho jazyka. Novela jazykového zákona otvára totiž ďalších trinásť zákonov. Obyčajní ľudia chcú, aby pri vysielaní miestnej televízie, alebo menšinovom vysielaní sa vyžadovali titulky v štátnom jazyku. „Ak si Slováci zapnú miestnu televíziu v obci, kde sú v menšine, aby vedeli, čo sa hovorí,“ zdôvodnil Matovič.

BUGÁR: Hovoriť o maďarizácii pri jazyku menšín je nenáležité

Výroky o maďarizácii v súvislosti s novelou zákona o používaní jazyka národnostných menšín považuje predseda strany Most-Híd Béla Bugár za nenáležité. „Na Slovensku žije 15 percent ľudí inej národnosti ako slovenskej a chcú sa tu cítiť doma. My im to chceme umožniť. Nebudeme súhlasiť, aby niekto hovoril o maďarizácii. Taký nepatrí do NR SR,“ povedal Bugár pred novinármi v súvislosti s dnešným vystúpením lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča. Bugárovi sa nepáči ani „handrkovanie“ o percentách na zníženie kvóra pri používaní jazyka menšiny. Tvrdí, že obce, v ktorých pred desiatimi rokmi žilo 20 percent príslušníkov menšiny, dnes majú menej ako 18 percent menšinových obyvateľov.

Bugár nevidí dôvod, aby sa o tejto novele rokovalo až na júnovej schôdzi parlamentu, pretože podľa neho sa o žiadnom inom zákone nerokovalo tak dlho ako o tomto. Tvrdí, že od poslednej schôdze za ním nikto rokovať nebol. Jednotlivé poslanecké kluby prichádzajú až teraz.

Tento článok nie je možné komentovať.