Slovenský priemysel výrazne stráca DYCH: Analytik VARUJE pred „SMRTEĽNÝM kokteilom“

Slovenský priemysel, ktorý bol dlhé roky hlavným motorom hospodárskeho rastu krajiny, v posledných rokoch výrazne oslabuje. Kombinácia vysokých cien energií, rastúcich nákladov práce a štrukturálnych problémov ekonomiky vytvára podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pre domáci spracovateľský sektor mimoriadne nepriaznivé prostredie.

„Vysoké ceny energií a rastúce náklady práce miešajú smrteľný kokteil slovenskému priemyslu,“ upozorňuje Koršňák.

Strata dynamiky

Slovenská ekonomika podľa neho v treťom desaťročí 21. storočia výrazne stratila dynamiku a tempo približovania sa k vyspelejším krajinám Európskej únie sa prakticky zastavilo. Séria kríz posledných rokov, od pandémie až po energetickú krízu, zasiahla slovenské hospodárstvo výraznejšie než mnohé iné krajiny Európy. Najväčšie problémy pritom zasiahli práve spracovateľský priemysel, ktorý bol dlhodobo kľúčovým pilierom ekonomiky.

Pridaná hodnota vytvorená slovenským spracovateľským priemyslom sa síce minulý rok medziročne mierne zvýšila o 1,7 percenta, v porovnaní s predkrízovým rokom 2019 však zostáva nižšia až o 13,2 percenta. Ide o druhý najväčší pokles v rámci celej Európskej únie, hneď po Estónsku. Naopak, v priemere v EÚ je pridaná hodnota v priemysle už vyššia ako pred pandémiou, a to približne o 6,7 percenta.

Pokles zamestnanosti

Slabší výkon priemyslu sa odráža aj na trhu práce.

Slovensko patrí medzi málo krajín únie, kde je zamestnanosť stále nižšia než pred pandémiou. V samotnom spracovateľskom priemysle klesla oproti roku 2019 až o 7,6 percenta, čo patrí medzi najväčšie poklesy v Európe. Napriek tomu však zamestnanosť neklesala tak rýchlo ako výkon sektora, čo viedlo k poklesu produktivity práce. Súčasne mzdy tlačil nahor napätý domáci trh práce aj výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy po voľbách v roku 2023.

Problémom slovenského priemyslu sú aj rastúce jednotkové náklady práce. V krajinách strednej a východnej Európy sú už v priemere približne o sedem percent vyššie než v celej Európskej únii a dokonca presahujú úroveň pôvodných západoeurópskych krajín. To znamená, že tradičná konkurenčná výhoda regiónu, teda relatívne lacná pracovná sila, sa postupne vytráca. Podľa Koršňáka sa tak „mzdová konkurencia, ktorá bola konkurenčnou výhodou v prechádzajúcich dekádach, rýchlo stáva minulosťou“.

Situáciu navyše komplikuje vysoká energetická náročnosť výroby. Spracovateľský priemysel v krajinách strednej a východnej Európy spotrebuje na jednotku pridanej hodnoty približne o polovicu viac energie než je priemer Európskej únie. Slovensko pritom patrí aj v rámci regiónu medzi energeticky náročnejšie ekonomiky, čo jeho zraniteľnosť voči cenovým šokom ešte zvyšuje. Pokles energetickej náročnosti bol v posledných rokoch pomalší než v iných krajinách, a preto sa zraniteľnosť sektora prakticky neznížila.

Závislosť od automobilového priemyslu

Významnú úlohu zohráva aj štruktúra slovenského priemyslu, ktorá je silno závislá od automobilového sektora. Pridaná hodnota vo výrobe dopravných prostriedkov sa na Slovensku medzi rokmi 2019 a 2024 znížila približne o 15 percent. Naopak, v susednom Česku alebo Rumunsku tento sektor v rovnakom období rástol. Aj minuloročné oživenie výroby na Slovensku bolo len veľmi mierne, keď produkcia po modernizácii niektorých závodov vzrástla iba o 0,4 percenta.

Slovenské automobilky navyše čelia rastúcej konkurencii v rámci vlastných koncernov. Vysoké ceny energií, rast nákladov práce a nestabilné legislatívne prostredie podľa analytika znižujú ich šance získať nové modely alebo investície. V najbližších rokoch síce môže produkciu podporiť nový závod automobilky Volvo, ktorý má začať výrobu v roku 2027, no dlhodobý výhľad zostáva neistý. V krajnom prípade sa podľa Koršňáka nedá v horizonte piatich až desiatich rokov vylúčiť ani výrazné utlmenie výroby alebo dokonca zatvorenie niektorého zo súčasných závodov globálnych automobiliek.

Strata medzinárodnej konkurencieschop­nosti

Negatívny vplyv na slovenský priemysel má aj slabosť nemeckej ekonomiky. Nemecko je totiž hlavným obchodným partnerom Slovenska a problémy jeho priemyslu sa prirodzene prenášajú aj do krajín strednej Európy. Podobné spomalenie priemyslu tak vidieť aj v Česku, Maďarsku či Rumunsku, ktoré sú takisto silno prepojené s nemeckým hospodárstvom.

Koršňák zároveň upozorňuje, že problémy priemyslu prehlbuje aj domáce podnikateľské prostredie.

Rastúce daňovo-odvodové zaťaženie práce aj kapitálu, časté legislatívne zmeny a neistota v regulácii sťažujú firmám plánovanie a tlmia investičnú aktivitu. V kombinácii s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a vysokou energetickou náročnosťou výroby tak podľa neho Slovensko čoraz viac stráca medzinárodnú konkurencieschop­nosť.

Pasca stredného príjmu

Slovenská ekonomika sa zároveň dostáva do takzvanej pasce stredného príjmu.

Model ekonomiky založený na montážnej výrobe sa postupne vyčerpáva, no krajina zatiaľ nedokázala dostatočne prejsť k produkcii s vyššou pridanou hodnotou založenej na inováciách. Práve tento prechod by pritom vytvoril priestor na udržateľný rast produktivity aj miezd.

Podľa analytika bude preto pre budúcnosť slovenského priemyslu rozhodujúce najmä zlepšenie podnikateľského prostredia, investície do vzdelávania a ľudského kapitálu, posilnenie právneho štátu a podpora inovácií. Rovnako dôležité budú aj investície do energetickej efektívnosti a bezpečnosti. Ako upozorňuje Koršňák, najlacnejšou energiou je tá, ktorá sa vôbec nespotrebuje, a znižovanie energetickej náročnosti výroby bude kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť slovenského priemyslu.

ilustračné foto