Unikátne spomienky pani Cilky na Vianoce roku 1954: Prísny pôst a stromček zdobený kockovým cukrom
Vianočné sviatky ľudia väčšinou trávia v rodinnom kruhu. Niekto v zmysle tradícií, iní zas prípravu a aj jedlo prispôsobujú dnešnej dobe. Ako prebiehala kedysi príprava na sviatky a samotný štedrý večer v roku 1954 si zaspomínala pani Cilka Gurčíková z Markušoviec.
„Pamätám si, ako dieťa, že na Vianoce sme sa pripravovali už počas adventu. Bolo to veselé obdobie,“ začala svoje rozprávanie Cecília. „Chodilo sa na páračky, doma sme si vyrábali kolekcie a salonky, aby sme mali čo zavesiť na stromček. Pochádzam z gazdovskej rodiny, kde príprava na sviatky bola aj o postaraní sa o dobytok či vybielení kuchyne dva dni pred Štedrým dňom,“ prezradila.
Vlastnoručné ozdoby
Podľa spomienok pani Cilky, Vianoce sa jej vždy spájali s veľkým množstvom snehu či so živým stromčekom, ktorého ozdobovanie bolo výsadou detí, ale len priamo na viliju (nárečovo Štedrý deň). Stromček sa postavil ráno na viliju. Deti stromček ozdobovali so salonkami, čo bol kockový cukor zabalený v pozlátku, alebo doma vyrobenou čokoládovou kolekciou, ktorú si pripravovali dopredu každú adventnú nedeľu.
„Mamka bola pri peci a otec pripravoval všetko pre statok. No ráno začal každý rok vinšom. A ja vám tu vinšujem na totu viliju, žeby sce še mohli druhej dočekac z menšimi hrehami večšu radoscu a božu miloscu. Pokojneših, hojnejših, zdravših rokoh dožic jak sce še dožili a po sčasnym živoce slavu nebesku, korunu anjelsku obšahnuc mohli. Pohvalen ježis Kristus,“ zavinšovala nám Cecília po spišsky.
Prístny pôst
Ako ďalej zaspomínala pani Cilka, na viliju museli dodržiavať veľmi prísny pôst. Na obed mali len polievku, čo bola len voda s kapustou. Pôst sa musel dodržiavať až do polnoci Štedrého dňa. „Na štedrú večeru sme mali hrahovú polievku, alebo papcún (kapustnica bez mäsa), nesmeli chýbať jabĺčka, orechy, ryba a lokša s makom, alebo orechmi,“ vymenovala. Podľa jej slov pri stole dodržiavali stále aj postupnosť.
,,Najskôr si každý musel rozkrojiť jabĺčko či rozdrviť
orech a podľa toho sa určovalo, čo nás čaká a či budeme zdraví.
Až potom sme jedli polievku a rybu. Lokšu si tiež musel nabrať
každý, dodala. Na otázku čo to vlastne tá lokša je
odpovedá. ,,Lokša sa robila z múky a vody. Mamka ju na peci
upiekla. Potom ju potrhala na drobné kúsky a zaliala s horúcim mliekom,
alebo cukrovou vodou. Nakoniec sme ju posypali makom, alebo
orechmi."
A ako to bolo v tej dobe s darčekmi a, že večerou všetko len začínalo, sa dozviete v druhej časti rozhovoru. Tú vám prinesieme už zajtra.
Foto: ilustračné