„Som Slovák ako repa!“ pre život nestačí, hovorí psychiater

BARDEJOV. Vo štvrtok 29. júna do Kultúrno-komunitného centra Bašta zavítala trojica diskutujúcich. Politológ Grigorij Mesežnikov, bezpečnostný analytik Radovan Bránik, a psychiater Peter Hunčík. Diskusiu moderoval správca komunitnej nadácie a organizátor akcie, Jozef Jarina. Podujatie bolo súčasťou projektu „Zaostrené na extrémizmus“, zámerom ktorého je posilnenie dialógu s občanmi o obrane demokracie, právneho štátu a ľudských práv pred prejavmi extrémizmu a neznášanlivosti. Trojica odborníkov navštívila Bardejov v rámci projektu, ktorého súčasťou je jednak prieskum verejnej mienky, jednak krátke analytické správy pre médiá a jednak videoblogy k udalostiam, ktoré súvisia s extrémizmom. Vybrali sme pre vás niekoľko zaujímavých myšlienok z diskusie.

Grigorij Mesežnikov

Extrémizmus má jednu veľmi nebezpečnú črtu, je to protisystémový prúd. Slovensko za 27 rokov demokracie zažilo veľa politikov a politických strán. Dokonca tu väčšinu času vládli populisti. Tí ale nepredstavujú protisystémový prvok. Zatiaľ čo krajne extrémistické strany majú zásadný problém so systémom. Predstavujú niečo, čo chce odstrániť demokratické zriadenie. Ak vláda a politici nie sú schopní riešiť problémy demokracie, napríklad rozsiahlu korupciu a klientelizmus, ľudia strácajú vieru v systém. To samozrejme len nahráva extrémistickým stranám a hnutiam, ktoré už nechcú systém napraviť, ale zničiť. A máme dosť príkladov z minulosti a vieme, ako zle to môže dopadnúť.

Radovan Bránik

Sklon k extrémizmu je do istej miery prítomný v každom z nás. Stretávam veľmi veľa voličov extrémistickej strany, ktorú máme dnes v parlamente. A ťažko o nich môžem hovoriť ako o extrémistoch, alebo sympatizantoch fašizmu. Tí ľudia len veria, a to je nebezpečné a zároveň dôležité, že existujú jednoduché vysvetlenia a jednoduché riešenia problémov v spoločnosti. A ak vás raz osloví tento menej namáhavý a viac uspokojujúci spôsob vnímania vecí, tak vás to časom môže infikovať. Ak máte jednoduché, ľahké a rýchle vysvetlenie zložitého sveta, tak sa dokážate rýchlo upokojiť a uľaví sa vám. Problém je, že v spoločnosti neexistuje rozdelenie na „my“ a „oni“. Existuje iba rozdelenie v každom z nás. Ľudia sú dlho ochotní tolerovať zlyhania takzvaných štandartných politikov. Tým sa na Slovensku podarilo veľmi dlho testovať trpezlivosť voličov, až sa jedného dňa z okrajového extrémistického fenoménu stala sila, ktorá je dnes v parlamente. A bohužiaľ, aj keď to ešte nie je hlavný prúd tzv. „mainstream“, je to už určite „establishment“ (súčasť vládnucej vrstvy).

Peter Hunčík

Je známa vec, že čím je človek zrelší a vyspelejší, tým viac má identifikačných kategórií. Ako napríklad povolanie, rodič, občan, športovec, čitateľ atď., ktoré vytvárajú jeho komplexnú osobnosť. Pre extrémistov je veľmi typické, že nedokážu, a ani sa o to nesnažia, rozšíriť počet svojich identfikačných kategórií. Svoju neistotu, a väčšinou aj psychické problémy sa snažia riešiť výberom tej najjednoduchšej a najjasnejšej kategórie. Takou je napríklad aj etnická. „Ja som Slovák ako repa“ a hotovo. Ale to pre život v spoločnosti nestačí. A vtedy začínajú byť veľmi netolerantní k tým, ktorí majú aj nejaké iné kategórie. A začínajú nenávidieť všetkých, ktorí sa od nich odlišujú.