Zo Slovenska

V dlhovej pasci sa ocitá čoraz viac Slovákov, od marca ich zrejme pribudne

Od 1. marca sa osobný bankrot stane pre dlžníkov dostupnejší, v roku 2017 možno očakávať ich vyšší počet. O oddlženie je možné žiadať len raz za desať rokov

Ilustračný obrázok k článku V dlhovej pasci sa ocitá čoraz viac Slovákov, od marca ich zrejme pribudne
Zdroj: pixabay.com

V poslednom štvrťroku 2016 slovenské súdy vyhlásili 177 osobných bankrotov. Za celý uplynulý rok bolo na Slovensku vyhlásených 731 osobných bankrotov, čo je o 134 viac, ako v roku 2015.

Od roku 2006 celkovo zbankrotovalo už 2920 obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa Jany Markovej, hlavnej analytičky CRIF – Slovak Credit Bureau, vzhľadom na to, že 1. marca nadobudne účinnosť novelizácia konkurzného zákona, vďaka ktorej sa osobný bankrot na Slovensku stane pre dlžníkov dostupnejší, v roku 2017 možno očakávať ich vyšší počet.

Dlhová pasca

Ako uviedol pre TASR Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, osobný bankrot je možné odporúčať najmä dlžníkom, ktorí spadli do dlhovej pasce, čiže miesto toho, aby boli schopní svoje dlhy postupne splácať, sa tieto zvyšujú.

Ide aj o takých dlžníkov, ktorí čelia dlhodobým exekúciám a už nedisponujú žiadnym významnejším majetkom. Podľa novej úpravy je osobný bankrot prístupný aj dlžníkom, ktorí majú len minimálny alebo žiaden majetok.

V takom prípade prebehne oddlženie formou konkurzu. Naproti tomu dlžníci, ktorí ešte majetok majú, môžu využiť možnosť oddlženia formou splátkového kalendára.

Exekúcie na krku

Na oddlženie musí dlžník spĺňať zákonom stanovené podmienky, a to, že má minimálne dvoch veriteľov a dva peňažné záväzky aspoň 30 dní po lehote splatnosti, čiže je platobne neschopný a už je na neho vedená exekúcia.

V prípade, ak dlžník ešte nejaký majetok má a vie sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní svojich záväzkov (prípadne na odklade alebo znížení splátok), nemusí ísť nevyhnutne do procesu oddlženia. Avšak v prípade, ak dosiahnutie dohody nie je možné, môže využiť oddlženie formou splátkového kalendára. Vtedy splátkový kalendár určuje súd a veritelia musia podľa neho postupovať.

„V zásade je teda možné odporučiť využitie inštitútu oddlženia pre dlžníkov, ktorí sú zacyklení v dlhoch a nemajú žiaden alebo len nepatrný majetok, alebo v prípade dlžníkov, ktorí majú príjmy, ktoré nestačia na splácanie dlhov a nevedia sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní svojich záväzkov mimo rámca oddlženia. Po nadobudnutí účinnosti novely je však možné rátať aj s tým, že veritelia budú prístupnejší dohodnúť sa aj mimo rámca procesu oddlženia. Odporúčania sa však nedajú zovšeobecniť, vždy je potrebné posudzovať konkrétny prípad, možnosti dlžníka, ako aj druh a výšku jeho záväzkov.“ zdôrazňuje Pala.

Kto pomôže?

Podľa novej úpravy musí byť dlžník pri podaní návrhu až do ustanovenia správcu, zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, t. j. dlžník sa už pri podaní návrhu môže poradiť s právnikom a vyhodnotiť svoje možnosti.

Keďže o oddlženie je možné žiadať len jedenkrát za desať rokov, neodporúča sa využiť tento inštitút takým dlžníkom, ktorí zo subjektívnych dôvodov napríklad rozličné závislosti, nie sú pripravení na „reštart“.

Ilustračné foto

Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM