Erik Bojničan Zo Slovenska

Vláda schválila Národnú stratégiu manažmentu bezpečnostných rizík Slovenska

Na Slovensku sa od roku 1990 zvýšil počet a vážnosť prírodných a človekom spôsobených mimoriadnych udalostí. V Národnej stratégii manažmentu bezpečnostných rizík Slovenskej republiky, ktorú dnes schválila vláda, to konštatuje ministerstvo vnútra.

Ilustračný obrázok k článku Vláda schválila Národnú stratégiu manažmentu bezpečnostných rizík Slovenska
Zdroj: TASR

Rezort očakáva, že situácia sa zhorší, pokiaľ ide o straty na ľudských životoch, škody na hospodárskej a sociálnej infraštruktúre a kvalitu ekosystémov. Stratégia predstavuje prvý krok z mnohých, ktoré musia byť prijaté na zníženie možných škôd.

Výrazný nárast pohrôm

Podľa rezortu ide iba o rámec pre realizáciu, ktorá bude vychádzať z legislatívnych zmien a iných strategických a koncepčných materiálov nadväzujúcich na stratégiu. Cieľom je vytvoriť v budúcnosti komplexné hodnotenie rizík každej oblasti ľudského života.

V posledných rokoch bol výrazný nárast najmä živelných pohrôm, uvádza sa v materiáli. Vplyvom zmeny klímy sa zvyšuje početnosť a závažnosť extrémnych meteorologických udalostí, ako sú obdobia horúčav, búrok a silných dažďov. Slovensko ohrozujú najmä povodne, zosuvy pôdy, snehové kalamity, veterné smršte, požiare a nebezpečné látky.

Návrh pripomína i celkovú bezpečnostnú situáciu v euroatlantickom regióne, predovšetkým v Európe. V priebehu roka 2014 sa výrazne zhoršila, a to v dôsledku vzniku nových a eskalácie prebiehajúcich konfliktov. „Vývoj bezpečnostného prostredia potvrdil jeho rastúcu nepredvídateľnosť, viacdimenzionálnu prepojenosť súčasného sveta a z toho vyplývajúce riziká pre globálnu bezpečnosť a stabilitu,“ konštatuje sa v stratégii.

Najväčším rizikom, na ktoré Európa, vrátane Slovenska, nie je pripravená, je nezamestnanosť, nekontrolovateľná migrácia veľkého rozsahu a hlboká sociálna nestabilita. V nasledujúcej dekáde môže Slovensko čeliť i vplyvom klímy, terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Bezpečnostnou hrozbou sú i zraniteľnosť kritickej infraštruktúry, medzištátny konflikt s regionálnym dosahom a nebezpečné látky.

Ako dosiahnuť hlavný cieľ

Hlavný cieľ stratégie – znížiť a zabrániť možným škodám spôsobeným mimoriadnymi udalosťami – chce štát dosiahnuť splnením opatrení stanovených v rámci piatich oblastí stratégie. Mala by sa zlepšiť účinnosť existujúcich politických nástrojov vzhľadom na prevenciu mimoriadnych udalostí a vytvoriť stratégie prevencie založené na vedomostiach na všetkých úrovniach riadenia verejnej správy.

Taktiež by sa mali integrovať opatrenia na znižovanie bezpečnostných rizík do všetkých rozvojových aktivít SR, zlepšiť pripravenosť na riadenie bezpečnostných rizík počas celého životného cyklu udalosti, zlepšiť integrovaný prístup na každej úrovni riadenia a tiež by sa mali prepojiť príslušní aktéri a stratégie v rámci cyklu riadenia mimoriadnej udalosti.

Stratégia vyžaduje zavedenie širokého spektra opatrení v niekoľkých oblastiach. „Úspešná realizácia stratégie umožní Slovenskej republike vyvíjať sa rýchlejšie, zlepšiť životnú úroveň aj napriek zvyšujúcemu sa počtu mimoriadnych udalostí spôsobených klimatologickými a hydrometeorolo­gickými fenoménmi, resp. inými bezpečnostnými hrozbami,“ predpokladá ministerstvo vnútra.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM