Z dnešného evanjelia Rastislava Dvorového

„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým,“ (Mt 11,25–30). Zatiaľ čo „autentickí“ rímski kresťania katolícki, ktorí sa ešte zachovali, broja proti pápežovi Františkovi kvôli jeho nadmernému a neformálnemu užívaniu milosrdenstva, my, vylúčení z ich zoznamu, pretože sme „zmätení“, odpadlíci a heretici, s radosťou prijímame Učiteľovo slovo, ktoré vie František tak dobre rozžiariť uprostred nás.

„Tieto veci“, to sú Blahoslavenstvá, nová ponuka Božieho Kráľovstva, ktoré sa prejavuje v Ježišovi a vo všetkých tých, ktorí sa zhodli, že sa v živote stanú maličkými a postavia sa na stranu maličkých v dejinách. Tých, ktorí v očiach väčšiny neznamenajú nič, tých, ktorí utekajú pred vojnou a rôznymi hrôzami, tých, ktorých by nikto nechcel v susedstve svojho domu, tých, ktorým „sa treba vyhnúť a neukazovať ich“. František vždy inými slovami pripomína, že náboženstvo nás nezachráni a nezjednotí ľudstvo. Iba skúsenosť viery, viery vo vzkrieseného Ježiša, ktorý oslobodzuje. Nepotrebujeme samozvaných „múdrych a rozumných“, ktorí sa tvária, že vedia viac ako pápež, nepotrebujeme „strážcov náboženstva“, ktorí sa stávajú do role sudcov. Nepotrebujeme ani tých, ktorí stoja v zástupe, aby bolo počuť ich žalostný chór prorokov skazy, ktorí sú pripravení kľačať a žiadať Božský majestát o odpustenie, ale neschopných pokľaknúť pred bolesťou a utrpením sestry, alebo brata.

Nepotrebujeme ani „rozhorčených kňazov“, ktorí robia z Eucharistie rituál na chválu a slávu vlastnej túžby po moci, maskovaní za falošnú zbožnosť, ktorá sa točí okolo seba a neráči sa pozrieť na zraneného pri ceste. Máme učiteľa, ktorý nám ponúka blahoslavenstvá. Toto nám stačí a povzbudzuje nás to, aby sme sa ako ľudia horčičného semienka stali spoločníkmi pri budovaní Kráľovstva.

Evanjelium podľa Matúša (Mt 11, 25–30)

V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“