Dôchodok ako strašiak? Bez TOHTO čaká mnohých pád životnej úrovne!
Slovenské domácnosti stoja na križovatke medzi tradičnou opatrnosťou a postupne rastúcou ochotou investovať.
Najnovšie dáta z trhu naznačujú, že hoci záujem o investovanie rastie, rozhodovanie väčšiny populácie ostáva naďalej konzervatívne. A to s významnými dôsledkami pre budúce bohatstvo aj životnú úroveň na dôchodku.
Prieskum investičnej platformy Crowdberry ukazuje, že až 56,9 % Slovákov v najbližších mesiacoch neplánuje investovať vôbec.
Len 14 % deklaruje, že chce investovať viac než doteraz. Aj medzi tými, ktorí investovať plánujú, dominujú relatívne tradičné nástroje. A to ETF fondy (35 %), akcie (28,8 %) a bankové produkty (26,5 %). „Najmä tridsiatnici a štyridsiatnici dnes tvoria kľúčovú časť investorskej bázy. Majú dostatok kapitálu a zároveň chuť investovať dynamickejšie,“ hovorí Sebastian Revay z Crowdberry.
Zaujímavé zistenie
Pod povrchom však čísla odhaľujú výrazné rozdiely medzi generáciami aj regiónmi. Mladí investori vo veku do 29 rokov majú najvyšší investičný apetít, no ich portfóliá sú často úzko zamerané najmä na ETF a akcie. Naopak, staršie generácie inklinujú ku konzervatívnejším formám. Päťdesiatnici preferujú nehnuteľnosti a fondy, seniori bankové produkty. Zaujímavým zistením je aj to, že kryptomeny nie sú doménou najmladších, ale najväčší záujem o ne prejavujú štyridsiatnici, pravdepodobne vďaka kombinácii kapitálu a digitálnej gramotnosti.
Preceňovanie hotovosti
Konzervatívny prístup Slovákov však nie je len otázkou preferencií, ale aj historickej skúsenosti a finančnej gramotnosti. Podľa údajov spoločnosti Finax držia slovenské domácnosti približne 52 miliárd eur na bežných účtoch a v hotovosti. Až 45 % finančných aktív je uložených v bankových vkladoch, čo z nich robí jeden z najkonzervatívnejších národov v regióne. Tento prístup má pritom jasnú cenu, teda postupnú stratu kúpnej sily. „Slováci preceňujú bezpečnosť hotovosti a podceňujú infláciu,“ upozorňuje Linda Gáliková z Finaxu.
Dlhodobé dôsledky sú pritom výrazné. Peniaze uložené bez zhodnotenia strácajú hodnotu, zatiaľ čo investície na kapitálových trhoch ju môžu zvyšovať. Napriek tomu viac ako polovica investorov investuje menej než 100 eur mesačne a mnohí sa spoliehajú najmä na štátne dôchodkové piliere. Tie síce využíva približne 42 % populácie, no samé o sebe na zabezpečenie životnej úrovne nestačia.
Za Českom zaostávame
Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva aj v medzinárodnom porovnaní. Analýza brokera Ozios ukazuje, že kým Česi majú v cenných papieroch takmer polovicu svojho finančného majetku, Slováci len približne pätinu. Rozdiel sa premieta aj do celkového bohatstva. Finančný majetok na osobu je na Slovensku približne polovičný oproti Česku. „Po 35 rokoch od kupónovej privatizácie sa ukazuje, že investičné správanie domácností sa vyvíjalo odlišne,“ konštatuje analytik Adam Austera.
Dôvody siahajú do minulosti. Skúsenosť s kupónovou privatizáciou, slabšia finančná gramotnosť aj silná orientácia na nehnuteľnosti spôsobili, že slovenské domácnosti ostali opatrnejšie. Výsledkom je nielen nižšia miera investovania, ale aj jeho nižšia efektivita. Časť populácie síce investuje, no často prostredníctvom produktov s vyššími poplatkami, ktoré znižujú výnosy.
Koľko by ste mali odkladať?
Odborníci preto čoraz častejšie zdôrazňujú potrebu diverzifikácie a budovania vlastného investičného piliera. „Vyvážený prístup predstavuje kombinácia štátnych dôchodkových schém a investícií na kapitálových trhoch, najmä prostredníctvom nízkonákladových ETF fondov,“ uvádza Gáliková. Podľa Ladislava Ďuranu zo spoločnosti Simplea by dlhodobé portfólio malo zahŕňať približne polovicu akcií, 30 až 40 % alternatívnych investícií a zvyšok dlhopisov.
Kľúčovým faktorom však zostáva čas. Ako pripomína ekonóm Pavel Škriniar, dôchodok nie je nečakaná udalosť, ale predvídateľná fáza života, na ktorú sa dá pripraviť. „S finančnou prípravou na dôchodok je to ako s hasením požiaru. S málom vody ho určite neuhasíte,“ upozorňuje. Význam dlhodobého investovania pritom ilustruje aj jednoduchý prepočet: na dosiahnutie úspor 120-tisíc eur stačí pri 30-ročnom horizonte mesačne odkladať približne 145 eur, zatiaľ čo pri päťročnom horizonte by to bolo až 1 760 eur. Práve čas a zhodnotenie sú rozhodujúcimi premennými, ktoré môžu zásadne ovplyvniť životnú úroveň v starobe.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné