Konflikt v Náhornom Karabachu si vyžiadal už takmer 130 obetí
Oblasť sa ocitla v patovej situácii po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa etnicky prevažne arménsky región odtrhol od Azerbajdžanu.
Prezidenti Francúzska, Spojených štátov a Ruska – Emmanuel Macron, Donald Trump a Vladimir Putin – ako lídri krajín spolupredsedajúcich Minskej skupine OBSE odsúdili vo štvrtok v spoločnom vyhlásení vojenskú eskaláciu, ku ktorej došlo pozdĺž styčnej línie v Náhornom Karabachu.
Neuznaný
V tejto oblasti vypukli minulú nedeľu doteraz najprudšie strety medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami za posledné roky. Už päť dní trvajúca eskalácia si dosiaľ vyžiadala takmer 130 obetí, ako potvrdili strany zapojené do konfliktu.
Oblasť sa ocitla v patovej situácii po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa etnicky prevažne arménsky región odtrhol od Azerbajdžanu. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu od Azerbajdžanu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc obetí.
Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina, ani Arménsko.
Po najnovšom vyostrení situácie na kontaktnej línii vyhlásili Arménsko a Karabach v nedeľu stanné právo a mobilizáciu, zatiaľ čo Azerbajdžan okrem stanného práva zaviedol aj zákaz vychádzania vo veľkých mestách.
Obe strany pokračujú v ostreľovaní územia nepriateľa, a to aj napriek výzvam na zastavenie bojov, ktoré stále prichádzajú zo zahraničia.
Chcú obnoviť rokovanie
Lídri Francúzska, Ruska a Spojených štátov vyzvali tiež na okamžité zastavenie bojových operácií a apelovali na predstaviteľov vedenia Arménska a Azerbajdžanu, aby sa zaviazali, že obnovia rokovania o urovnaní konfliktu, a to bez predbežných podmienok.
Rokovanie by sa podľa Macrona, Putina a Trumpa malo konať pod záštitou spolupredsedov Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Minská skupina, ktorú vytvorila OBSE v roku 1992, sa zúčastňovala na summitoch arménskych a azerbajdžanských lídrov, nepodarilo sa jej však nájsť nijaké trvalé riešenie pre konflikt v Náhornom Karabachu.
