NATO aktivuje obranné plány: Premiestňuje 40-tisíc vojakov! Týka sa to aj Slovenska

Zdroj: TASR/AP

TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z webovej stránky stanice BBC.

„Uskutočňujeme všetky kroky a prijímame rozhodnutia s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu našich spojencov naprieč celou oblasťou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení lídri členských krajín po štvrtkovom mimoriadnom summite v Bruseli.

Tisíce vojakov

NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40-tisíc vojakov na východnom krídle Aliancie – spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti Aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.

Predstavitelia členských krajín NATO takisto odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu a ruského prezidenta Vladimira Putina vyzvali, aby vojnu okamžite zastavil a stiahol svoje vojenské sily z Ukrajiny. Bielorusko požiadali, aby zastavilo svoju spoluúčasť – na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca, ktorá odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine.

Nechýbala Čaputová

Lídri Severoatlantickej aliancie na summite v Bruseli zhodnotili aktuálnu situáciu na Ukrajine a preberú možnosti, ako posilniť obranu a bezpečnosť spojeneckých krajín. Povedala to prezidentka SR Zuzana Čaputová pred začatím oficiálnych rokovaní najvyšších predstaviteľov 30-člennej Aliancie, informuje spravodajca TASR.

Na otázku, ako vníma vytvorenie nových bojových útvarov vo viacerých spojeneckých krajinách na východnom krídle Aliancie, prezidentka uviedla, že ide o logický krok.

„Je to krok, ktorý posilní našu obranu, je to niečo, čo doplní naše spôsobilosti, takže som veľmi rada, že napokon došlo k tomuto kroku, napokon vynútila si to aktuálna bezpečnostná situácia,“ uviedla s odkazom na dianie na Ukrajine.

Čaputová pred novinármi zároveň pripomenula, že Slovensko ako krajina priamo susediaca s Ukrajinou prijíma státisíce utečencov, ktorým zaisťuje potrebnú humanitárnu pomoc. Vyslovila sa tiež za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin.

„Putin by mal pochopiť, že hranice Ruskej federácie sú dané medzinárodnými zmluvami, a nie jeho tankami,“ odkázala.

Dlhšie vo funckii

Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie sa vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na predĺžení mandátu generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o ďalší rok, konkrétne do 30. septembra 2023. TASR o tom informovala na základe oficiálneho vyhlásenia Aliancie.

„Lídri sa poďakovali generálnemu tajomníkovi za jeho vedenie a obetavosť, najmä v tejto kritickej chvíli pre medzinárodnú bezpečnosť,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Stoltenbergovo súčasné funkčné obdobie malo vypršať 1. októbra a už do konca roka 2022 mal pôvodne nastúpiť na post guvernéra centrálnej banky vo svojom rodnom Nórsku. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe vo štvrtok ešte pred začiatkom mimoriadneho summitu v Bruseli vyhlásil, že podporuje predĺženie mandátu svojho krajana.

Ďalšie aktuálne a zaujímavé správy z domova a zo sveta nájdete aj na našej stránke Dnes24 a Facebooku.