Prírodná záhada. V ekvádorských lesoch žije Pinocchio, majster v maskovaní

Anolis proboscis je vskutku netuctový tvor, medzi jaštericami je unikátom, spoznáme ho podľa nápadného dlhého nosa. Určite neprekvapí, že je prezývaný Pinocchio. Vedci si dlhé roky mysleli, že vyhynul, lenže v roku 2007 ho spozorovali v ekvádorských lesoch.

A to je aj začiatok príbehu Lucas Bustamanteho, odvážlivca, zvedavca, v prvom rade ale fotografa a reportéra, ktorého fascinuje príroda. „Je úžasné, čo všetko máme okolo seba, aké zázraky nám príroda ponúka,“ hovorí, pričom pri poslednej návšteve Južnej Ameriky si chvíľu myslel, že má problém so zrakom. „Nevidel som nič a to som sa snažil,“ približuje svoj prvý pokus o vypátranie tzv. Pinocchiovej jašterice, kvôli ktorej cestoval až na severozápad Južnej Ameriky. Paradoxom je, že sa to dobrodruhovi podarilo až počas zápasu slnka.

PREČÍTAJTE SI: Čierna diera, ktorá diétu nedrží. Astronómovia objavili zaujímavý úkaz

Tvor dokonalý v maskovaní

Prvá zmienka o Pinocchiovi siaha do roku 1953. Malý tvor vďaka dokonalému maskovaniu nedáva okoliu príliš veľké šance na to, aby ho spozorovalo. Cez deň nie je aktívny, potravu si začne zháňať až pri západe slnka. Zaujímavosťou je, že ekoturistická skupina Tropical Herping sa malú jaštericu snažila vypátrať tri roky.

Zoológ z Harvardskej univerzity Jonathan Losos pre BBC povedal, že prvých šesť Pinocchiov, ktorých sa podarilo chytiť a čiastočne preskúmať boli samci. Do začiatku 60. rokov minulého storočia zaznamenali výskyt sedmičky samičiek, čo následne viedlo k domnienke, že druh ako taký vyhynul. Od roku 2007 a jeho znovuobjavenia vedci spozorovali len tri samičky. „Naozaj sme si začali myslieť, že druh vyhynul,“ hovorí Losos, ktorý sám absolvoval cestu do ekvádorskej provincie Pichincha, ktorá je domovom tohto podivného tvora.

Na približne 250 kilometroch štvorcových, ktoré roky čelí výraznému odlesňovaniu. sa podľa vedcov nemôže Pinocchiovi dariť, stále ale neprišli na spôsob, ako ho z prirodzeného prostredia dostať. „Stále sa výborne maskuje, sme pre neho nepriatelia,“ dodáva Losos.

PREČÍTAJTE SI: KANAĎANIA O SLOVENSKU: Polícia zaplatila dvadsaťtisíc dolárov za psa spod Tatier

Náhodný objav

Vráťme sa ešte do roku 2007, presnejšie k znovuobjaveniu tejto ekvádorskej jašterice. Má ho na svedomí skupina Birdwatchers, po celom svete známa pozorovaním vtákov. Keď tá prechádzala cez oblasť Mindo v Ekvádore, pre ornitológov doslova rajom, spozoroval jej člen zvláštne vyzerajúcu jaštericu.

Objav spôsobil veľký ošiaľ. Tím amerických vedcov a dokumentaristov sa okamžite vydal na miesto, do expedície sa zapojila aj Univerzita v Novom Mexiku, pričom jej biológ Steven Poe prišiel s prevratným zistením, že dlhý nos, či ak chcete roh, nemajú len samci.

Zaujímavé zistenie ponúkol aj Jonathan Losos, ktorý podľa vlastných poznatkov tvrdí, že ak sa jašterice presunú zo svojho pôvodného miesta, aby si zohnali potravu, určite sa na neho vrátia. Dokonca ho fascinovalo, že šlo o na centimetre presne tie isté miesta. Pinocchio je taký nenápadný, že ani ľudia z oblasti Mindo, kde sa vyskytuje, ho nedokážu spozorovať.

PREČÍTAJTE SI: Spoločník, ktorý nás môže stáť priveľa. Muchy na jedle nie sú iba na mávnutie rukou

Na čo slúži roh?

V dobe, kedy si vedci mysleli, že roh má len samec, sa predpokladalo, že ten slúži na boj, na vydobytie si postavenia v hierarchii samcov. Jonathan Losos si ale na základne vlastnej skúsenosti uvedomil, že to nie je možné. „Videl som, ako Pinocchio rohom narazil do plastového vedierka, ten sa mu okamžite ohol. To by tie „mužské súboje“ nemali pridlhé trvanie,“ približuje.

S iným pohľadom prišiel ekvádorský biológ Diego Quirola, ktorý roky skúma párenie sa jašteríc a tvrdí, že práve roh hrá dôležitú rolu pri rozmnožovacom akte, má pôsobiť stimulujúco. Podľa Quirola by rohy mali samičkám slúžiť na posudzovanie kvality samcov. Navyše sa zistilo, že malý roh už na hlave majú aj mláďatá. Tiež je tu vedomosť, že tieto jašterice vedia roh ohýbať na strany, stále sa ale nevie, ako to presne robia, keďže na hlave nemajún svaly.

Podľa vedcov z Univerzity v Novom Mexiku by ale roh mohol slúžiť ako ochranný mechanizmus. Ak totiž prirodzený nepriateľ Pinocchia spozoruje, môže práve pri pohľade na roh dostať strach.

Záhadný Anolis proboscis je podľa Medzinárodnej únie pre ochranu prírody aktuálne ohrozeným druhom. Posun je aj v rozmýšľaní miestnych. Tí si uvedomili, že mať v regióne takéto pračudesné stvorenie je preň dobrou reklamou, odzrkadlilo sa to aj na celkovom výrube lesov, ktorý sa o čosi znížil. Aby sa zachovalo prirodzené prostredie pre Pinocchiov.