Regióny Zo Slovenska

Dedinka pri Trnave ležiaca uprostred prírody: Roky niesla punc čerešňovej obce!

Dedinka ležiaca pri Trnave, v ktorej má v súčasnosti trvalý pobyt 450 ľudí a ktorej názov odkazuje na okolité borovicové lesy. Zoznámte sa s ňou aj vy.

Ilustračný obrázok k článku Dedinka pri Trnave ležiaca uprostred prírody: Roky niesla punc čerešňovej obce!
11
Galéria
Zdroj: TASR

Obec Borová, o ktorej je reč, mala najviac obyvateľov podľa dostupných prameňov v roku 1836, a tiež v prvých rokoch 20. storočia. V oboch prípadoch prekročil ich počet päťstovku. Inak od roku 1589, kedy vznikla, až po dnešok demografická krivka v obci klesala a opäť stúpala podľa toho, ako obyvateľstvo kosili vojny či epidémie. V súčasnosti má trvalý pobyt v Borovej spolu 450 občanov. A starostka Blanka Matovičová je rada, pretože za posledné tri roky zaznamenali prírastok viac ako štyridsať ľudí.

Údolie svätého Joachima

Obec sa rozhodol založiť majiteľ panstva Červený Kameň Mikuláš Pálfi. Dostala pomenovanie Údolie svätého Joachima (Joachimsthall) a prírodný ráz si jej centrum zachovalo dodnes. V dolinke s radmi domov na úbočiach sa nerozprestiera námestie, ale futbalové ihrisko a veľa stromov. So zahusťovaním osídlenia pribudlo aj na tomto mieste postupne niekoľko domov, kedysi stredom obce tiekol aj potok.

Adrián Lančarič, autor monografie o obci napísal, že sv. Joachimovi bol zasvätený prvý borovský kostol, ktorý však krátko po svojom postavení počas tureckých nájazdov začiatkom 17. storočia vyhorel. Nový kostol si Borovčania postavili v roku 1675 a zasvätili ho sv. Štefanovi, vežu však dostal až v 18. storočí. Zostáva dominantou obce, je doteraz starosvetsky ohradený múrom a v jeho susedstve je stále cintorín. K pamiatkam patria ešte sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Jána, kaplnka sv. Urbana a Božie muky.

Odkaz na okolité lesy

Obyvateľstvo sa vždy viac ako k nemeckému či latinskému názvu obce hlásilo k pomenovaniu Borová, odkazujúcemu na okolité borovicové lesy. Od roku 1888 sa musel používať maďarský ekvivalent Fenyves, po rozpade Rakúsko-Uhorska sa už inak ako Borová obec nenazývala. Do jej erbu, ktorý si dala vyhotoviť v roku 1999, sa dostal vinohradnícky nôž a strapec hrozna, čo jasne poukazuje, čím sa obyvatelia prevažne živili. Odkazuje na najstaršiu známu pečať Borovej z roku 1607.

Zdroj: TASR

Dejiny tejto pokojnej obce uprostred prírody a mimo hlavného cestného ťahu popisuje monografia z roku 2015. Starostka spomína, ako boli obyvatelia autorovi nápomocní pri získavaní podkladov. „Najmä fotografií poskytli veľa, preto má kniha bohatú fotografickú prílohu,“ povedala Matovičová. Kniha obsahuje informácie o histórii Borovej od archeologických nálezov z obdobia staršej doby kamennej až po dnešok, vrátane rozsiahlej kapitoly o cirkevných dejinách. Popisuje tiež správu obce, dosah najdôležitejších dejinných udalostí na jej chod a nezabúda ani na významných rodákov.

Tri žatvy

Autor knihy Borová pred rokom 2000 Jozef Zámožík zasa napísal, že o Borovej bolo známe, že v nej bývali tri žatvy – čerešňová, obilná a hroznová. Lebo čerešne patrili k Borovej stáročia, až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď kolektivizácia zlikvidovala sady a stromoradia čerešní. „Niekoľko sto stromov čerešní vypílili a Borová stratila punc čerešňovej obce a možnosť dobrého zárobku jej obyvateľov. Borovčania si v čase dozrievania čerešní brávali dovolenku, ktorú strávili na rebríkoch pri ich oberaní. Takže prezývka "čerešnári“ im prischla právom," napísal.

OBRAZOM: Takúto zaujímavú dedinku nájdete pri Trnave
11
Galéria
Zdroj: TASR

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia

Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM