Máte peniaze v banke? Takto prichádzate o stovky eur ročne!
Slováci sa sťažujú, že majú málo peňazí. Ale vedeli ste, že v bankách na bežných účtoch nám všetkým leží až 42 miliárd eur? A tieto peniaze by mohli zarábať.
Pandémia koronavírusu nás na dlhé mesiace uväznila doma. Pre mnoho ľudí, ktorí nestratili prácu, to znamenalo, že zrazu mali oveľa menšie výdavky. Nakupovali len nevyhnutné veci, odpadli náklady na výlety, dovolenky, reštaurácie, zábavu.
Ušetrené peniaze spôsobili, že vklady v bankách narástli medziročne o 17 %, čo potvrdila Národná banka Slovenska. Je to však ten najhorší spôsob, kde držať usporené peniaze.
Prerábame stovky eur
Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Je to takmer 42 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. V praxi to znamená, že každý rok sa vám z vašich peňazí voľne ležiacich na bežnom účte stratia približne dve percentá. Aprílová inflácia na Slovensku bola na úrovni 1,7 % a podľa expertov sa očakáva jej rast.
To znamená, že ak nemáte vaše úspory investované aspoň s takým úrokom, ako je aktuálna inflácia, v skutočnosti strácate a každým rokom ste chudobnejší. Ak si takto sporíte napríklad na dôchodok, po 20 – 30 rokoch dostanete menej ako ste si odkladali.
„Drvivá väčšina Slovákov nevie narábať s peniazmi. Oproti Západu len malé percento ľudí u nás reálne investuje. Školy to neučia, štát o finančnú gramotnosť ľudí príliš nedbá,“ uvádza finančná analytička Lenka Buchláková z FinGo.
Dodáva, že Slováci prerábajú v bankách a málo výnosných dlhopisových fondoch stovky eur ročne, pričom za investovanie mylne považujú aj 20-eurové sporenie. Nedokážu si uvedomiť, že inflácia im každý rok nemilosrdne odhryzne z ich úspor takmer dve percentá a ďalšie percentá zaplatia na poplatkoch banke alebo správcovi ich sporenia.
„Oberajú sa pritom o možnosť mať lepšiu starobu, ktorú štát v súčasnej situácii nevie zabezpečiť,“ doplnila Buchláková.
Aj takto môžete ušetriť
Čo robiť?
Jediné riešenie pre bežného človeka je rozumne svoje peniaze investovať. Musí sa pritom zmieriť s tým, že treba podstúpiť aj určitú mieru rizika, ktoré jednoducho patrí k investovaniu aj k životu. Ochranou môže byť staré dobré porekadlo o rozložení vajíčok do viacerých košíkov.
Časť úspor tak môžete vložiť do podielových fondov, časť do indexových fondov a časť si môžete konzervatívne nechať aj v dlhopisoch alebo na termínovanom účte. Priemerný výnos napríklad indexových fondov za posledných desať rokov sa pohybuje okolo 8 %, pričom ide o najlacnejšie fondy.
Ak máte strach, že pri páde trhov prídete o všetko, možno vás posmelí skúsenosť z iných krajín. V západnej Európe majú domácnosti až štvrtinu svojich úspor v akciách a v Estónsku majú takto investovanú viac ako polovicu rodinných aktív.
Ak neviete, kde začať, spýtajte sa najprv vo svojej banke, či ponúka klientom aj investovanie do podielových fondov. Ak áno, informujte sa o výnosoch týchto fondov za posledných päť až desať rokov a výšku poplatkov za správu. Potom si zistite, aké sú možnosti v iných bankách a všetko si dôkladne porovnajte.
Investovať do akcií a fondov však môžete aj cez individuálne správcovské spoločnosti, alebo priamo cez brokerov, čo je však už zložitejšie. Využiť môžete aj dobrovoľné príspevky do druhého dôchodkového piliera, ak si v ňom sporíte v negarantovaných indexových fondoch.
Článok vznikol v spolupráci s mobilným operátorom 4ka.