Pestrá história platidiel: Naši predkovia platili mušľami i kožou
Na počiatku obchodu stála myšlienka nechať si za služby platiť. Prvé zmienky o platidlách na našom území pochádzajú z 3. storočia pred Kristom.
Niečo za niečo. Výmenný obchod bol už v mladom paleolite, období 35-tisíc rokov pred naším letopočtom, základným princípom, ktorý neskôr viedol k vzniku platidiel. Ľudia si zvolili predmet, ktorý mal pre nich hodnotu a na základe neho porovnávali ceny tovarov.
Práve do tohto obdobia spadajú najstaršie nálezy na území Slovenska, konkrétne z Veľkých Raškoviec v okrese Michalovce či Golianova pri Nitre.
Platiť sa tak v minulosti dalo kamennými nástrojmi ako sú sekery či kliny, kožami, kožušinami, plodmi rastlín, neskôr dobytkom, obilím, vlnou, mliekom, látkami i hlinenými výrobkami. Archeológovia zistili, že v neolite a eneolite sa ako platidlo používali aj kamene.
Obľúbenou menou boli mušle, ktoré sa ku nám dostali z Afriky, Južnej Ameriky a tichomorských ostrovov. Na základe nálezov v Stupave, Skalici a v obci Gajary sa predpokladá, že ľudia v eneolite platili aj meďou – výrobkami z nej, ktoré sa označujú ako predmincové platidlá.
PREČÍTAJTE SI: Kremnica vyvážala do Ameriky, Egypta aj Ázie: Prečítajte si, čo také jedinečné tu dokázali vyrobiť!
Kelti
V období 250 rokov pred narodením Ježiša Krista prišli do oblasti dnešného Slovenska Kelti, ktorí si na juhozápade a východe začali tvoriť kolónie. A práve tento indoerópsky národ stojí za rozvojom mincovníctva v tomto regióne. Pôvodne sa inšpiroval rímskymi a gréckymi mincami, tie sa aj snažil napodobniť.
Kelti svojim návrhom pridávali aj náboženský rozmer, v priebehu rokov boli zobrazované výjavy, kultové predstavy, najrôznejšie ornamenty i tváre bohov a ľudí (minca typu Niké, okrídlený kôň, pozn.). Na ich zhotovenie používali zlato, striebro a meď. Na území hlavného mesta Slovenska sa v roku 1776 našiel najstarší poklad. Až 94 nálezísk vzbudilo všeobecný záujem, mince z bratislavskej mincovne sa začali nazývať ako biateky.
PREČÍTAJTE SI: Unikátna razba v kremnickej mincovni: Pre tieto neobyčajné mince DPH neplatí!
Ručné razenie mincí
Najstaršie mince sa až do 17. storočia razili ručne na kláte, minciar na ne potreboval razidlá a kladivo. Od roku 1661 ale evidujeme aj začiatky strojovej razby, v Kremnici začali používať valcovací raziaci stroj a o niekoľko rokov neskôr aj vretenový lis, takzvaný balanciér. Obzvlášť slávne sú kremnické guldinery.
V druhej polovici 18. storočia sa v Uhorsku, pod ktoré spadalo aj územie dnešnej Slovenskej republiky, začala písať história papierových platidiel.
O niečo vyše storočie na to v roku 1892 vznikla prvá korunová mena, ktorej životnosť sa vrátane definitívneho rozdelenia Československa v 1993 datuje do konca roka 2008.
Od 1. januára 2009 je na Slovensku hlavným platidlom euro. Viac informácií o histórii platidiel na našom území sa môžete dozvedieť na výstave Od mešca k bankomatu, ktorú usporadúva Tekovské múzeum v Leviciach. Trvá od konca augusta až do 20. novembra.
zdroj: muzeumkremnica.sk, fpv.uniza.sk