Belgicko ako bašta radikálneho islamizmu. A čo Slovensko - hrozí niečo aj nám?

Príslušné orgány v ostatnej dobe upozornili na to, že desiatky prvotriedne vycvičených vojakov vrátane šiestich poddôstojníkov sa správa prinajmenšom zvláštne.

Ministerstvo obrany krajiny Beneluxu potvrdilo, že šlo o členov armády, ktorí majú moslimskú vieru, všetkých podozrivých zbavili funkcií, v armáde už nepôsobia, navyše sa voči nim vedie vyšetrovanie. Kompetentní mali totiž obavu, že by sa niekoľko desiatok vojakov mohlo pokúsiť odísť do Sýrie a pomôcť ISIS priamo v dejisku vojnového konfliktu.

Belgická vláda medzitým schválila rozšírenie náletov na strategické pozície Islamského štátu, pričom ide o reakciu na teroristickú akciu z marca tohto roka, kedy v Bruseli pri explóziách výbušnín zahynulo vyše tridsať civilistov a zhruba ďalších 300 bolo zranených.

PREČÍTAJTE SI: Havária lietadla EgyptAir: Premiér Šaríf Ismáíl nevylúčil teroristický útok

Je Belgicko zdrojom násilia a terorizmu?

Keď výbuchy v novembri 2015 otriasli Parížom, celá Európa zostala v šoku. Terorizmus v priamom prenose sa striedal s beznádejou, chaosom, strachom a plačom.

Francúzskym autoritám sa postupne podarilo vypátrať, že jedným z útočníkov bol Abdelhamid Abaaoud, 27-ročný občan Belgicka.

Po jarných útokoch v Bruseli sa tak mnohí pýtajú, čo sa to s touto malou krajinou, kde sídli aj Európsky parlament, deje.

Odborníci na multikulturalizmus i moslimské náboženstvo zasadené do kontextu Európy už hovoria, že Belgičania na starom kontinente prevzali zásadnú úlohu v propagácii džihádu. Krajina podľa oficiálnych údajov poskytuje stály prísun bojovníkov pre potreby ISIS na Blízkom východe.

Zaujímavé je však zistenie Pietera Van Ostaeyena, historika, autora a geopolitického aktivistu, ktorý koncom 2015 prišiel so štatistikou, podľa ktorej až 516 jeho krajanov bojovalo v Sýrii a Iraku, vláda pritom poskytla čísla o takmer 40% nižšie.

Vážny problém

Belgicko má len 11 miliónov obyvateľov a podľa odhadov je približne 7 percent moslimov, militantný islamizmus je na jeho území výraznejšie rozšírený.

Na takom malom priestore, ktorý táto krajina ponúka, je potom aj akýkoľvek radikalizmus koncentrovanejší a to je vážny problém. Najmä vtedy, keď sa vytvárajú ilegálne základne, nie je vážnejší problém dostať sa k zbraniam, výzbroji ako takej, od čoho je už veľmi blízko k cvičeniu civilistov, resp. prípravy armády.

K tomu ešte treba prirátať vzrastajúcu nenávisť medzi francúzsky a flámsky hovoriacimi obyvateľmi. Vymedzovanie akého štátu v štáte za pomoci radikálnych nástrojov potom v konečnom dôsledku vedie k fyzickým konfliktom a keď sa tie zasadia do náboženskej ideológie, máme tu razom teroristické akty.

Snáď najznámejšie meno z radov jeho propagátorov je Fouad Belkacem, v súčasnosti za podporu terorizmu uväznený kazateľ a radikalista, ktorý organizoval napr. prenasledovanie moslimov gayov či pálenie vlajky USA ako súhlas s teroristickými útokmi na túto krajinu z roku 2001.

Belkacem je zakladateľom skupiny Sharia4belgium, prevažne extrémistickej skupiny, ktorá najíma a cvičí vojakov pre konflikty v Sýrii a Iraku.

PREČÍTAJTE SI: VIDEO: Spáchal úradník trestný čin? Prípad o chlapčekovi z Brehov riešia politici i generálna prokuratúra

Hlavné mesto európskeho džihádizmu

Epicentrom moslimskej viery v Belgicku je Molenbeek, časť hlavného mesta, kde žije približne stotisíc obyvateľov. V tomto okrese je napríklad 22 mešít, v kontexte celej krajiny sa teda dá povedať, že ide o akúsi baštu islamu.

Molenbeek, teda prakticky moslimský štát v štáte proeurópskych, resp. inak povedané, kresťanských hodnôt, ktoré stále starý kontinent charakterizujú, je navyše pre belgickú vládu problém, čo priznali aj jeho najvyšší vládni činitelia. Minister vnútra Jan Jambon otvorene hlásil, že krajina aktuálne nemá nad situáciou v tomto okrese plnú kontrolu.

„Je to vlastne bežný priestor na život, na bežnom svetle si problémy nevšimnete, resp. iba také prirodzené, ako všade, ale je tu problém, že sme nejakých ľudí nechali žiť v tieni,“ pripája k téme názor starosta Bruselu Françoise Schepmans. Ten už vládu opakovane žiadal o pomoc so situáciou, ktorá sa z času načas vyhrotí.

Pod spojením „žiť v tieni“ má na mysli práve kontroverzné zložky tvorené členmi radikálnej odnože islamu a ich regrútov. Z minulosti poznáme prípady, kedy sa napr. aj členovia armády Spojených štátov amerických, Francúzska i Veľkej Británie moslimského vierovyznania snažili o prechod „na druhú stranu“, na stranu napr. ISIS.

Belgičania sledujú situáciu pozornejšie

„Aj Američania, keď napríklad bojovali v Iraku mali s týmto vážny problém. Celú situáciu museli pozorne sledovať,“ hovorí pre Dnes24.sk docent z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Klavec.

Bezpečnostný analytik a zároveň odborník na otázku terorizmu zmieňuje aj už spomenutý Molenbeek.

„Táto štvrť bola doposiaľ charakterizovaná ako hlavné mesto európskeho džihádu, je tam teda oveľa väčšia pravdepodobnosť, že vojaci moslimského vierovyznania budú sympatizovať s myšlienkami ISIS. Ale pozor, nehovorím, že všetci, to vôbec nie je pravda, pretože väčšina z nich si v zaradení vojaka belgickej armády poctivo vykonáva svoje povinnosti.“

„Týchto šesťdesiat vojakov bolo práve teraz odhalených aj preto, že aktuálne je v Belgicku zvýšená aktivita kontrašpionáže, vojenská kontrarozviedka je po atentátoch v Paríži a Bruseli aktívnejšia, celkovo sa zlepšujú kontakty, komunikácia a výmena informácií medzi príslušnými zložkami,“ dopĺňa Jozef Klavec moment hovoriaci o tom, že na strane kompetentných prišlo k poučeniu sa.

PREČÍTAJTE SI: Najnovší výmysel euroúradníkov: Chcú obmedziť výkon bežných elektrospotrebičov

Hrozí niečo aj Slovensku?

Sme členom európskeho spoločenstva, zdieľame spoločné záujmy i hranice s krajinami ako Belgicko a Francúzsko, ktoré v ostatnom čase zasiahol teror.

Je teda namieste obava, že by sa aj členovia našej armády rozhodli podporiť tak radikálnu organizáciu, akou je Islamský štát?

„Na Slovensku je to skôr nemysliteľné, nemáme tu totiž takúto extrémistickú či radikálno-džhádistickú skupinu,“ myslí si Klavec.

„Ak je u nás nejaká dlhodobejšia hrozba spojená s radikalizáciou, je to problém, ktorým sú vojaci cvičiaci mládež mimo oficiálnych aktivít armády či spolupráce s inými inštitúciami. Mám na mysli vojakov v lesoch, rôzne tábory, čo verím, že je monitorované Slovenskou informačnou službou alebo vojenskou kontrarozviedkou. Druhou hrozbou je potom extrémizmus na našej politickej scéne.“

„Môžeme ale povedať, že pokiaľ by šlo o snahu slovenských vojakov bojovať na strane ISIS v Iraku či Jabhat al-Nusra v Sýrii, tak toto zatiaľ nehrozí, navyše si myslím, že tento moment je u nás pod dobrou kontrolou,“ dodáva.