Kríza obrala samosprávy o milióny. Môžu byť herne záchranou miest?
Súčasná kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa nemazná nielen s menšími či väčšími podnikateľmi, no do značnej miery na ňu doplácajú aj štátne samosprávy, mestá a obce.
Kde budú samosprávy hľadať chýbajúce financie? Zatiaľ nevedia. Kým sa štát podnikateľom pomocou opatrení snaží do istej miery aspoň trochu pomôcť, mestá a obce na tieto kroky v súvislosti s koronavírusom skôr doplácajú.
Mnohé z nich sa samé musia boriť s výpadkom finančných zdrojov a jednoducho peniaze potrebné na pomoc obyvateľom nemajú. Len v Košiciach podľa prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude kvôli situácii súvisiacej s celosvetovou pandémiou z rozpočtu chýbať až 40 miliónov eur. Nevyhnutným dôsledkom deficitu sú reštriktívne opatrenia, proti ktorým sa búria starostovia mestských častí.
Rana do peňazí miest
Pre mestá a obce však koronakríza nie je jedinou ranou, s ktorou sa musia vyrovnať. Aj bežné zmeny a návrhy zákonov obsahujúce sociálne balíčky či inú pomoc obyvateľom, ktoré poslanci schvaľujú, znamenajú mnohokrát obrovský zásah do rozpočtu samospráv.
Jedným z dobrých príkladov sú známe obedy zadarmo, kde v dotácii od štátu neboli započítané režijné náklady či prípadné investície do rozširovania kapacít.
Na jeseň minulého roka navyše v parlamente prešli zmeny týkajúce sa odpočítateľnej položky v daňových priznaniach, ktoré na jednej strane aspoň mierne odbremenili občanov od aj tak výnimočne vysokého daňovo-odvodového bremena, ktoré v porovnaní s inými krajinami máme, no na strane druhej odrezali mestá a obce od podstatnej časti ich príjmov.
Na základe toho boli mnohé z nich nútené markantne zdvihnúť dane, v niektorých prípadoch až o celé o stovky percent. Priam odstrašujúcim príkladom je Trnava, ktorá zvýšila daň z bytov a domov takmer trojnásobne – z 35 centov na jedno euro za meter štvorcový. To sa zase, prirodzene, nepáči obyvateľom.
Ako z toho von?
Zdá sa, že mestá a obce zatiaľ svetlo na konci tunela nevidia. Začiatkom júla sa poslancom Národnej rady ocitol na stole zákon, vďaka ktorému môžu obce na svojom území zakázať legálny hazard oveľa jednoduchšie. Bez potreby spísania petície občanmi, len za účasti mestského zastupiteľstva.
V čom je háčik? Proti tomuto rozšíreniu vlastných kompetencií sa stavajú samotné obce. O ich jasnom postoji svedčí aj nedávne vyjadrenie, podľa ktorého Združenie miest a obcí Slovenska požiadalo poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o nepodporenie predkladanej novely zákona.
„Občianska petícia, od ktorej sa odvíja rozhodnutie zastupiteľstiev je podľa nášho názoru vhodným, odskúšaným a vyváženým modelom dialógu medzi obyvateľmi, a ich volenými orgánmi pre potreby regulácie hazardu v mestách a obciach. Ide o dialóg, ktorý má svoje opodstatnené miesto v rozvoji samospráv a zároveň bol vyjadrením oprávnenej požiadavky skupiny obyvateľov, ktorí podľa zákona o obecnom zriadení majú právo participovať na procesoch rozhodovania s dopadmi na celú samosprávu,“ uvádza vo vyjadrení Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS. So súčasným stavom sú teda mestá a obce spokojné.
Dôvodom pre tento postoj môže byť zrejme aj obava zo vzniku prostredia ideálneho pre rozmach nelegálneho hazardu, s ktorým ruka v ruke prichádzajú podmienky priaznivé pre zločin a šírenie kriminality.
Pranie špinavých peňazí, prostitúcia či nelegálny obchod so zbraňami – boj s týmito živlami tak môže nabrať celkom iné rozmery. Samosprávy nechcú riskovať, že to zostane len na nich, a navyše ochudobnených o príjmy z legálneho hazardu na vlastnom území.
Slovenský paradox
V súčasnosti sa môžu spoľahnúť aspoň na reguláciu. Efektívne funguje register vylúčených hráčov a za prísnych podmienok prebieha pri každom vstupe do herne aj kontrola občianskeho preukazu.
Slovenská republika sa ocitá tak trochu vo vlastnom paradoxe. Prečo? „Koaliční poslanci, ktorí vraj chcú mestám a obciam pomôcť, im práve naopak, robia medvediu službu. Nepriamo totiž ohrozujú legálne hazardné hry, ktoré vedia do ich rozpočtu prispieť nemalými peniazmi a možno pre ne znamenajú jedinú nádej,“ hovorí Dominika Lukáčová z Asociácie zábavy a hier.
Preto sa zadlžené mestá a obce búria – aby vďaka zopár miestnym poslancom dychtivým uchmatnúť si hlasy voličov prostredníctvom zákazu hazardu samosprávy neprišli o jeden z mála príjmov, ktorý ich môže v súčasnosti finančne zachrániť.
Ilustračné foto, TASR