Şerban:Strieborný medveď je dobrá obchodná vizitka

Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 26. marca (WEBNOVINY) – Rumunská kinematografia sa môže pochváliť ďalšími cenami z významného festivalu. Režisér Florin Şerban získal za svoj celovečerný debut Eu cand vreau sa fluier, fluier (If I Want to Whistle, I Whistle, 2009) na Medzinárodnom filmovom festivale veľkú cenu poroty, filmu okrem toho udelili Cenu Alfreda Bauera. Strieborný medveď ho teší, považuje ho za dobrú obchodnú vizitku, vďaka ktorej sa v budúcnosti uľahčí financovanie jeho projektov, avšak počas nakrúcania drámy z prostredia mladistvých delikventov nemyslel na ceny, ale na rumunské publikum. To je zároveň podľa neho jeho najdôležitejším a zároveň najprísnejším sudcom – rumunské filmy si totiž v konkurencii amerických trhákov ťažko získavajú priazeň tamojších divákov a diváčok. Dráma Eu cand vreau sa fluier, fluier absolvovala svetovú premiéru na spomínanom Berlinale. Podľa programového riaditeľa Artfilmfestu Petra Nágela, je na 90 percent a možno aj viac isté, že film premietnu v súťažnej sekcii tohto slovenského festivalu.

Dráma Eu cand vreau sa fluier, fluier (If I Want to Whistle, I Whistle) prináša príbeh mladého väzňa menom Silviu. Zostáva mu len päť dní pred prepustením z nápravného zariadenia pre mladistvých. Po svojej dlhej neprítomnosti ho navštívi matka, aby zobrala jeho brata so sebou preč. Svojho brata však Silviu vychovával ako vlastného syna. Navyše, mladý väzeň sa zamiluje do sociálnej pracovníčky.

Na začiatku úspechu Eu cand vreau sa fluier, fluier bola divadelná hra. Napísala ju pred zhruba 13 rokmi Andreea Valean, onedlho na základe nej vznikol filmový scenár, s ktorým sa desať rokov nič nerobilo. Jeho autor Cătălin Mitulescu ho napokon ponúkol Florinovi Şerbanovi. „Prečítal som si scenár a zamiloval som sa doňho,“ povedal režisér pre agentúru SITA. Filmový scenár, ktorý už priniesol viacero zmien do pôvodného divadelného príbehu, prešiel postupne ďalšími zmenami. „Trvalo mi dlho, kým som dotiahol predmet a príbeh tam, kde je teraz. Bol to jeden a pol roka práce na scenári,“ spresnil Şerban. Hlavný divadelný hrdina bol „veľmi tvrdý chlapík“, vo filme sa stal „omnoho zraniteľnejším“. Do príbehu tiež vstúpili príbuzní a zmenila sa jeho dynamika a koniec, hlavná línia divadelnej hry sa stala len jednou filmovou kapitolou. „To, čo sme vynechali z divadelnej hry, a myslím, že je to tá najdôležitejšia časť, je postoj detí. Postoj, ktorý môžete cítiť v názve: Ak chcem pískať, môžem pískať. Ak chcem niečo urobiť, urobím, čo chcem bez ohľadu na následky. Toto je taký akoby detský spôsob priblíženia sa a ukázania sa svetu. Toto je vynechané z divadelnej hry,“ doplnil. Şerban scenár ešte niekoľkokrát prepísal – a to po tom, čo sa počas kastingov zoznámil s príbehmi mladých delikventov, po tom, čo našiel hrdinu a aj po tom, čo našiel hlavnú protagonistku.

V snímke Eu cand vreau sa fluier, fluier hrajú popri profesionálnych hercoch a herečkách aj neherci – skutoční väzni. Florin Şerban si ich vyberal v polepšovniach, počas kastingov videl viac ako 700 detí. Aj keď už režisér vedel, ktorý z nich je ten pravý pre hlavnú postavu Silvia, jeho predstaviteľovi, Georgemu Pistereanumu, to oznámili až o štyri mesiace. „Keď robíte film a celý film je na pleciach jednej postavy a tá postava, ten herec nikdy v živote nehral, je to ťažké. Musíte si byť absolútne istý tým, že je to ten pravý. Pretože inak sa film rozpadne. Musel byť talentovaný, musel mať postoj, musel byť pekný, musel mať mnoho vecí a všetko. Musel som vedieť, že je spojenie medzi mnou a ním, aby spolu mohli robiť a cestovať a dokážeme niečo spolu objaviť. Chcel som sa uistiť, že spolu dokážeme vytvoriť pracovný vzťah,“ vysvetlil.

Dvojmesačná práca s mladými odsúdencami a následné nakrúcanie na starej farme, kam ich privážali pod dozorom stráží, ovplyvnila nielen režiséra, ale aj protagonistov. „Práca s deťmi bola veľmi intenzívny proces, pretože myslím, teda dúfam, všetci sme si z toho niečo zobrali,“ uviedol a dodal, že častým problémom mladých ľudí, odsúdených aj za tak vážne činy ako vražda prvého stupňa či znásilnenie, bolo nízke sebavedomie. „Ak vám niekto hovorí stále dookola, že ste nikto, uveríte tomu. A to je to, čo sa stalo s nimi,“ priblížil situáciu. „Keď sme začali, povedali mi, že nevedia hrať, že im táto myšlienka nikdy neprišla na um a že márnia mojím časom. Ja som im povedal, že to nie je podstatné a že to dokážu. Musel som im aj dokázať, že to dokážu. Nakrúcal som scény a premietol to a videli, že to dokážu a že to, čo robia na pláte, ovplyvňuje publikum. Ak povedia alebo urobia niečo vtipné, publikum sa zasmeje, ak urobia dramatické gesto, publikum urobí toto (a pritom sa stiahne dozadu, akoby sa zľakol). Veľmi rád by som povedal, že som zmenil ich životy a zmenil to, ako sa na seba pozerajú, ale nemyslím si, že to je kľúčové. Myslím si, že pre niektorých som niečo dobré urobil a myslím, že sa na seba pozerajú inak,“ dodal.

Florin Şerban v súčasnosti pracuje na svojom novom scenári s názvom El Rumano. „Bude to triler. Je to príbeh nájomného vraha, ktorý žije v Španielsku a po 25 rokoch sa vráti do Rumunska, aby niekoho zabil. A v Rumunsku sa zamiluje do dievčaťa a všetko sa zmení,“ prezradil režisér a scenárista, ktorý na tomto projekte v súčasnosti pracuje v Bratislave v rámci scenáristického kurzu Script&Pitch.

SITA