Z dnešného evanjelia Rastislava Dvorového
Žiadame dôkazy a odmietame dôkaz
Na sviatok svätého Tomáša nám evanjelium ponúka jeho slávnu vetu: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20, 24 –29). Je to veta, ktorú môžeme objaviť na perách ľudí všetkých čias. Dnes, tak ako ako včera, pribúda pochybností. Chceme mať osobnú skúsenosť, vidieť všetko na vlastné oči, preniknúť do tajomstva, zredukovať ho na našu veľkosť. Nie je ľahké žiť vo viere, pretože nie je ľahké odovzdať sa a úplne dôverovať Bohu.
Žiadame dôkazy a odmietame dôkaz, veľký dôkaz Vzkrieseného. Chceme nájsť na jeho tele stopy po utrpení, ktoré jednoznačne zjavujú nesmiernu Božiu lásku k nám, a sú pre nás pobúrením, zvlášť keď ich nájdeme na našom tele. Vzkriesený Kristus žije v nás, vo svojom mystickom tele, ktorého sme údmi. Ohraničenia, slabosti a utrpenie, ktoré objavujeme v našom živote sú oslavenými ranami Vzkrieseného, sú doplnením toho, čo chýba Kristovmu utrpeniu, ako spomína Pavol.
Dielo spásy zvíťazilo nad zlom v jeho koreňoch, ale nezničilo neistotu a nestálosť nášho bytia. Rany isto, ale aj rany Vzkrieseného, ktoré ohlasujú triumf lásky nad každou ľudskou slabosťou. Ak sa naučíme takto pozerať, nielen bolesť, ale aj osobné slabosti a ohraničenia, aj slabosti a ohraničenia iných budú premenené. Učiteľ nás dnes pozýva, aby sme sa vrátili do našich sŕdc, aby sme v sebe hľadali ešte stále krvácajúce rany Vzkrieseného. Nie preto, aby sme plakali nad nimi, ale aby sme sa poďakovali Tomu, kto ich vzal na seba tak, že si obliekol našu slabosť.
Evanjelium podľa Jána (Jn 20, 24 –29)
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“