Jeden z najobľúbenejších lučeneckých lekárov Ján Nociar otvorene: Zázraky sa ešte dejú, žiaľ nie až tak často

Prednedávnom sme sa v lučeneckej nemocnici pýtali pacientov a návštevníkov na ich najobľúbenejšieho lekára. Odznelo niekoľko mien a medzi nimi aj meno kardiológa Jána Nociara.

„Je to hodnotenie, ktoré samozrejme veľmi teší, ale súčasne aj zaväzuje. Ja som netušil, že sa v nemocnici robí tento prieskum, moja manželka mi to oznámila až večer doma, keď si túto informáciu prečítala na internete,“ prezradil prekvapený lekár.

Lekárom 24 hodín denne

Dnes 55 ročný Lučenčan prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil pacientom v tunajšej nemocnici. Už na základnej škole túžil byť lekárom. Na prvý pokus sa dostal na medicínu do Prahy. „Vždy som uvažoval o nechirurgickom odbore, interná medicína bola niečo, čo som si predstavoval že budem robiť, po atestáciách z vnútorného lekárstva som sa začal dominantne venovať kardiológii, urobil som ďalšiu atestáciu a tak som si úplne naplnil svoju predstavu o mojej práci,“ hovorí o začiatkoch svojej lekárskej kariéry.

Jeho práca je pre neho naplnením. „Myslím si, že pri každej práci je najdôležitejšie, aby práca človeka bavila, napĺňala,“ hovorí a napriek tomu, že lekár je v práci prakticky 24 hodín denne, svoje rozhodnutie stať sa lekárom neľutuje. "Je pravdou, že medicína každý rok kráča neuveriteľne vpred, mnohé liečebné postupy z čias môjho štúdia sú už v mnohých prípadoch úplne prekonané, ale tu aspoň jednoznačne vidíme ako ide výskum a možnosti medicíny dopredu, myslí si skúsený kardiológ.

Kedysi 3 týždne, dnes 3 dni

Povolanie lekára ho naučilo neustále sledovať vývoj v obore, trvale si dopĺňať vedomosti. „Zažil som dobu, keď sa srdcový infarkt liečil 3 týždňovým pobytom v nemocnici. V súčasnosti sa pacient s infarktom prepraví vrtuľníkom do kardiocentra v Banskej Bystrici a na tretí, štvrtý deň je hospitalizácia ukončená,“ vysvetľuje rýchle napredovanie medicíny.

Počas svojej lekárskej praxe sa stretáva s rôznymi príbehmi a situáciami. „Niekedy pocit bezradnosti, keď napriek všetkej snahe, všetkým možnostiam súčasnej medicíny výsledok nie je podľa mojich predstáv. Inokedy, však, aj pocit, ktorý sa dá len ťažko definovať, ale keď sa vám v práci aj vašou zásluhou, lebo práca v nemocnici je vždy tímová, podarí zachrániť niekomu život. To sa, myslím si, nedá opísať, čo vtedy človek pociťuje.“

Zázraky sa dejú

Aj napriek tomu, že lekár musí myslieť vedecky, občas sú svedkami malých zázrakov. „Zázraky sa stávajú, ale bohužiaľ nie často. Napríklad rozprávať sa s niektorými pacientmi, ktorí prežili klinickú smrť je niekedy až mrazivo zaujímavé. Ale som presvedčený, že v momente keď sa niekto ocitne na hranici života a smrti sa často dejú veci, ktoré klasické materialistické chápanie sveta nemôže v žiadnom prípade vysvetliť,“ myslí si.

Napriek tomu, že orientovať sa v neustále napredujúcej problematike medicíny, prestáť množstvo hodín na operačkách, či prebdieť nočné služby, je nesmierne namáhavé, lekári, predsalen, za najťažšie považujú na svojej práci niečo iné.

„Najťažšie je v našej práci niekomu oznamovať, že prišiel o niekoho zo svojich najbližších a najdrahších. To je vec na ktorú sa nedá zvyknúť ale bohužiaĺ zomieranie je neoddeliteľnou súčasťou života a neoddeliteľne patrí stretávanie sa so smrťou k práci lekára,“ podotkol.

U lekára sú nesmierne dôležité vedomosti, no nemenej dôležitý, je podľa tohto obľúbeného lekára, aj celkový prístup k pacientovi, ľudskosť, obrovská dávka trpezlivosti a tolerancie. „A snaha o maximálne možné pochopenie tej druhej strany,“ dodal na záver lekár, ktorý aj vďaka svojej ľudskosti patrí medzi najobľúbenejších lekárov lučenskej nemocnice.