Kurima. Starodávna a bohatá na rôzne tradície

Obec bola osídlená už koncom doby medenej, na začiatku doby bronzovej. Na území dnešnej obce sa našli východoslovanské mohyly. Prvá písomná zmienka je z roku 1270. To naznačuje, že obec sa vyvinula na území niekdajšej starej dediny. V 15. storočí patrila pod panstvo Makovica.

Už v tomto období mala Kurima jarmočné právo, a to jasne naznačuje, že kedysi bola mestečkom. Obyvatelia obce sa venovali rôznym remeslám. Kedysi tam bola skláreň. V 17. storočí v obci vyrábali železničné podvaly, píšťaly aj fajky. Neskôr v obci vznikla prvá rezbárska dielňa, ktorú založil Gejza Hvozdovič. Vyrábali sa tam vzácne interiéry do kostolov.

„Kurima je starodávna obec, bohatá na tradície aj kultúrne pamiatky.“

V 18. storočí sa obyvateľstvo obce zaoberalo poľnohospodárstvom, pálením tehál, výrobou cementových škridlíc a rúr, tkáčstvom a košikárstvom. V dvadsiatych rokoch 20. storočia, boli v Kurime v prevádzke štyri mlyny, píly a stupy, čo sú drevené kláty na ktorých sa drvilo konope.

Divadlo

Prvé divadlo sa v obci nacvičovalo po prvej svetovej vojne. Začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia sa ochotníckeho divadla ujali manželia Magda a Adam Jarčuškovci, ktorí v obci pôsobili ako učitelia. Za ich éry nacvičili v Kurime prvú a doposiaľ jedinú operetu Anička Kováčovie.

Nasledovali roky rozmachu divadla o čom svedčí súpis inscenovaných hier. „Ochotnícke divadlo funguje dodnes. Každoročne na Štefana odohrajú divadelné predstavenie v priestoroch nášho matičného kina,“ informuje Ján Bartoš, starosta obce. Minulý rok vystupovali aj v septembri pri príležitosti Dňa obce.

Jozef Hvišč, polonista, literárny vedec, emeritný profesor a čestný občan obce napísal o Kurime šesť knižných publikácií. Jednou z nich je Dolina dobrých ľudí a podľa jej predlohy napísal aj divadelnú hru Vitaj doma. „Práve s týmto predstavením vystúpili naši divadelníci v septembri počas našich slávností,“ opisuje starosta.

Kaštieľ

Klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia kedy slúžil ako letné sídlo grófskeho rodu Szirmayovcov, ktorému patrila časť makovického panstva a obce Zborov. Od roku 1947 bol kaštieľ sídlom meštianskej školy a neskôr základnej školy. Rozsiahla obnova kaštieľa sa uskutočnila v osemdesiatych rokoch 20. storočia.

Donedávna obec vlastnila len polovicu kaštieľa. „Minulý rok sa nám podarilo odkúpiť druhú polovicu kaštieľa, tohto roku sme ho splácali a teraz ho obec vlastní celý. Viem si tam prestaviť priestor pre mládež aj dôchodcov, nejakú expozíciu vecí čo sa zachovali v našej obci, alebo aj tnes. Do kaštieľa by sa zmestilo všeličo, ale trpezlivo čakáme na výzvu z eurofondov,“ hovorí Ján Bartoš. Kaštieľ je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Majster, folklór, futbalisti

Obec Kurima je známa svojou kultúrou, zvykmi a ľudovými piesňami. Ženy spolu s mužskou speváckou skupinou začali spievať v roku 1988 a odvtedy sa každoročne zúčastňujú na vystúpeniach, festivaloch a prehliadkách. Folklórna skupina Kurimjan oživuje a udržiava zvyky, remeslá a piesne, ktoré sa viažu k ich obci. „Vydali už dve CD-čka,“ informuje starosta.

V obci sídli aj šikovný hrnčiar Tomáš Mihok, ktorý tohto roku získal ocenenie Majster ľudovej umeleckej výroby. „Takéto ocenenie získali len šiesti z celého Slovenska,“ hovorí Ján Bartoš. Mihok sa venuje tvorbe zadymovanej keramiky so zachovávaním tradičných technologických postupov.

„V roku 2010 sa po viac ako desaťročnej odmlke v obci znovuzrodil futbal. Obecný futbalový klub (OFK) Kurima teraz hraje okresnú ligu. Žiacke mužstvo a dorastenci hrajú vyššiu súťaž,“ informuje starosta. Okrem folklóru a futbalu treba spomenúť aj šikovných dobrovoľních hasičov kategórie B, aktívny klub dôchodcov a v obci cvičia aj zumbu.

Cech

V stredovekých mestách sa zriaďovali cechy, čo boli organizácie remeselníkov či drobných obchodníkov. Ich úlohou bolo chrániť remeslo a obchod. Každý cech mal svoju vnútornú hierarchiu, na ktorej čele bol cechmajster. Mali svojho cirkevného patróna, cechový znak a zástavu, ktorá bola uložená v kostole.

V Kurime založili Cech sv. Antona Paduánskeho v roku 1690 a združovali sa tam tesári, stolári a obuvníci. „Zachovala sa aj cechová kronika z roku 1860,“ vysvetľuje Ján Bartoš. Od roku 1926 v obci funguje cech, ktorý sa venuje pohrebnej činnosti.

„Do cechu patria iba chlapi. Ich úlohou je zabezbečiť všetky potrebné veci spojené s pohrebom. Preberú na seba všetky činnosti a tým odbremenia pozostalých. V minulosti sa každoročne schádzali okolo sviatku Troch kráľov čo sa zachovalo dodnes. Spoločne s cechmajstrom sa slávnostne stretnú a preberajú úlohy týkajúce sa ich činností,“ povedal Bartoš.

Rotunda

Na kopci nad obcou stojí rotunda, stavba s kruhovým pôdorysom, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka je z roku 1703.

„O kurimskej rotunde sa píše, že podľa archeologických výskumov sa môže jednať o jednu z najstarších stavieb Horného Šariša. Stojí na základoch pôvodnej rotundy, ktorá sa datuje do čias Sv. Cyrila a Metoda. V interiéri sa nachádza tabuľa rodinnej krypty Szirmayovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa,“ informuje starosta obce.

V obci majú gotický rímskokatolícky kostol Sv. Michala archanjela, ktorý bol postavený v 14. storočí. Rokmi prešiel viacerými úpravami. Okrem rotundy a kostola sa v obci nachádzajú ešte tri ďalšie kaplnky.

Mlyny, chlieb aj pizza

V minulosti boli v Kurime štyri mlyny. „Zachovali sa tri. Jeden z nich je výnimočný tým, že sa v ňom nachádza 120 kW Kaplanova turbína, ktorá kedysi vyrábala elektrickú energiu pre obec. Takéto turbíny sa zachovali na celom Slovensku iba tri. Technologické zariadenie druhého mlyna je zapísané v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach,“ opisuje Bartoš a dodáva: „Kedysi sa zo širokého okolia chodilo mlieť do Kurimy.“

V osemdesiatych rokoch 20. storočia mali v Kurime aj obecnú pekáreň. Neskôr prešla do súkromného vlastníctva, ale z trhu ju vytlačili veľké obchodné reťazce. „Piekol sa tam povestný kurimský domáci chlieb a teraz tu máme povestnú kurimskú pizzu,“ povedal starosta obce. V obci sa nachádza pizzéria s reštauráciou.

Kurimský varoš

„Kurima bola kedysi trhovým mestečkom a preto tu máme „varoš“, čo v maďarčine znamená námestie. Námestie Sv. Michala je centrum našej obce,“ opisuje Bartoš. Námestie bolo v minulosti Židovské, kedže v Kurime bola veľká židovská komunita. V kaštieli mali krčmu a dokonca sa v Kurime nachádzala aj synagóga.

Zachovali sa tu aj židovské cintoríny. Obec je dnes skutočne vybavená ako malé mestečko. Majú tam Materskú aj Základnú školu, kde sa vyučuje prvý a druhý stupeň. V škole sa nachádza aj pobočka Základnej umeleckej školy z Bardejova a Giraltoviec. Vyučuje sa tam hudobný aj tanečný odbor.

V Kurime majú Obvodné zdravotné stredisko, lekárov pre detí aj dospelých, stomatológa aj lekáreň. V obci sa nachádza pošta, sieť obchodov a tri krčmy. „Chcel by som tu jedného dňa zriadiť aj dom dôchodcov,“ dodáva starosta obce.