Spomienka na Cvernovku. Prvá továreň na nite v Uhorsku spustila výrobu pred 115 rokmi
O vznik Cvernovky sa postarali viedenskí podnikatelia Salcher a Richter, ktorí si v meste v roku 1901 otvorili obchod s cvernami a drobným tovarom.
V Bratislave (Pozsony, Pressburg) spustila pred 115 rokmi, 17. januára 1902, výrobu Cvernová fabrika (Bratislavská cvernová továreň), prvá továreň na nite v Uhorsku. Pôvodný areál továrne sa nachádzal na mieste ohraničenom dnešnými ulicami Trnavskou, Záhradníckou, Miletičovou a Jégého, neskôr pribudli ďalšie budovy v areáli medzi ulicami Svätoplukova, Páričkova a Košická.
Nite išli na dračku
O vznik Cvernovky sa postarali viedenskí podnikatelia Salcher a Richter, ktorí si v dnešnej Bratislave v roku 1901 otvorili obchod s cvernami a drobným tovarom. Výrobňu rôznych druhov nití v nasledujúcom roku spustili za pomoci kapitálu anglickej rodiny Coatsovcov. V Cvernovke sa vyrábali bavlnené nite, neskôr k nim pribudli vlnené cverny na kartónových cievkach. Dobrý odbyt sa postaral o rozširovanie továrne a vyrábalo sa aj v menších prevádzkach okolo Bratislavy.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa firma nazývala Bratislavská cvernová továreň (BCT). Vyvážala nite do Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Švédska a Fínska. V medzivojnovom období BCT postupne rozširovala sortiment o vyšívacie, háčkovacie a štopkacie priadze. Bola jednou z prvých fabrík, ktorá v stredoeurópskom priestore priniesla v roku 1934 na trh pestrofarebný sortiment šijacích nití.
V rukách anglických podnikateľov zostala továreň až do znárodnenia v roku 1949. Vtedy Cvernovka spoločne s prevádzkami v Malackách, Kútoch a inde prešla pod spoločný názov n. p. Danubia. Po ďalších zmenách sa Cvernovka v roku 1991 vrátila k názvu Bratislavská cvernová továreň a Danubius. Takto fungovala až do roku 2002, keď sa dostala do konkurzu a v roku 2004 postupne zanikla výroba nití aj priadze.
