ts Rôzne

Beáta nemá odpadkový kôš: Aby sme mohli žiť zero waste, nemusíme žiť v lese

Ak sa opýtajte starých rodičov ako žili v časoch, keď neboli igelitové tašky, pochopíte, že žiť bez obalov nie je vôbec ťažké.

Ilustračný obrázok k článku Beáta nemá odpadkový kôš: Aby sme mohli žiť zero waste, nemusíme žiť v lese
7
Galéria

Žijeme dobu plastovú. Plasty sú všade okolo nás. Vyrábame z nich zbytočnosti, akými sú jednorazový plastový príbor, obaly na potraviny, kozmetiku aj oblečenie.

Našťastie, stále viac ľudí pristupuje k životnému prostrediu zodpovedne a usilovne hľadáme riešenia, ktorými môžeme očistiť našu planétu a znížiť produkciu odpadu.

Odpad naozaj nepotrebujeme

Beáta z Nemám odpadkový kôš (NOK) sa pred takmer dvomi rokmi rozhodla pre život bez odpadkového koša. To ale neznamená, že smeti vyhadzuje von oknom. Práve naopak, nakladá s nimi rozumne.

V bežnej domácnosti produkujeme zbytočný odpad po celý deň. Začína sa to už rannou a večernou hygienou, po ktorej hádžeme do smetného koša použité kozmetické tampóny, vatové tyčinky do uší, tubu od zubnej pasty a iné plastové obaly.

Pritom kozmetika, ktorú denne používame, sa dá nakúpiť v bezobalových obchodoch, kde vám ju načapujú do vlastnej nádoby. Zoznam predajní, kde nakúpite bezobalovú drogériu a potraviny, nájdete na bezobalovej mape.

Všetko je to len o zvyku a Beáta je živým dôkazom toho, že sa to dá. „Moja ranná a večerná hygiena neobsahuje žiaden produkt na jedno použitie, ktorý by nebolo možné kompostovať. Kozmetiku si kupujem bez obalu, pleťovú vodu si nechávam „variť“ a krémy mám vo vratnom obale. Odličovacie tampóny je dobré nahradiť látkovými, ktoré sa dajú vyprať v práčke alebo v rukách. Vatové tyčinky je dobré nahradiť takými, ktoré nemajú plastovú rúčku a zuby si môžete čistiť zubným práškom alebo zubnými tabletami,“ radí Beáta.

Začína to nákupom

Zbytočný odpad začíname zhromažďovať už v nákupnom vozíku. Všimli ste si niekedy, koľko zbytočného plastu nakupujeme? Takmer každá potravina v supermarkete je zabalená do plastu. A ak nie je, sami si ju doň zabalíme.

„Náš odpad sa radikálne zmenšil po tom, čo som prestala používať PET fľaše, mikroténové vrecká, polystyrénové nádoby na jedlo, igelitové tašky a drogériu, ktorá nebola čapovaná,“ hovorí Beáta, ktorá dnes mesačne v 3-člennej domácnosti vyprodukuje len polovicu malej igelitky komunálneho odpadu. Zvyšok kompostuje a triedi.

„Najväčšou absurditou je kupovanie balenej vody v krajine, v ktorej máme takmer na celom území pitnú vodu a ešte ňou aj splachujeme,“ hovorí Beáta.

Aby sme sa vyhli zbieraniu naozaj zbytočného odpadu, najdôležitejšie je nákupy plánovať a kúpiť len to, čo naozaj potrebujeme. „Nekupujte produkty, ktoré dobre vyzerajú alebo sú za dobrú cenu. Tieto produkty sa občas stávajú odpadom, lebo neboli spotrebované,“ radí Beáta.

Menej odpadu

Beáta hovorí, že na to, aby sme mohli žiť zero waste (bez odpadu, pozn. red.), nemusíme žiť v lese, bez elektriny, všetko si pestovať a vyrábať. Existuje totiž stále viac a viac možností ako predchádzať tvorbe odpadu.

Ak chcete zredukovať odpad vo svojom živote, prvým krokom je analýza odpadu. „Zbierajte týždeň alebo mesiac všetok svoj nebiologický odpad na jednom mieste a nevyhoďte ho. Ak ho nechcete zbierať, tak ho evidujte. Následne odpad roztrieďte na odpad, ktorému sa dalo predísť a na odpad, ktorý musíte produkovať. Zrazu zistíte, koľko zbytočného odpadu ste vytvorili,“ odporúča Beáta.

Druhým krokom je začať zbierať biologický odpad, ktorý tvorí asi 50 percent celkového odpadu. Kúpte si bytový kompostér, požiadajte obec o kontajner na biologický odpad alebo si za domom, panelákom urobte vlastný.

Smeti okolo nás

Prečo je to všetko vôbec dôležité? „Stačí sa obzrieť okolo seba. Uvidíte, koľko odpadu všade je. Počet ľudí na planéte rastie, ľudia majú stále vyššiu kúpyschopnosť. Doba je rýchlejšia, preto sa vyrábajú veci na jedno použitie, ktoré nám majú uľahčiť život. To sa spája s množstvom vyprodukovaného odpadu. Okrem toho je veľa odpadu, ktorý my v Európe nevidíme. Nachádza sa v Ázii, Afrike, v oceánoch. Časť odpadu, ktorý sa nachádza v krajinách tretieho sveta, pochádza z vyspelých krajín. Nikto by nemal žiť v toxickom prostredí len preto, že sa narodil v chudobnej krajine. Každý jednotlivec, firma, štát by mal byť príkladom pre ostatných, ak to chceme zmeniť,“ dodala pre Dnes24.sk Beáta.

A tak, milí Slováci, nebuďme leniví, nosme si z domu vlastnú fľašu s vodou a v kabelke majme vždy aspoň jednu tašku či vrecko na nákup. Ak sa opýtajte starých rodičov ako žili v časoch, keď neboli igelitové tašky, tekuté mydlo či take away káva, pochopíte, že to nebolo vôbec ťažké.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM