Počas výskumu na štvrtom ľubovnianskom hradnom nádvorí objavili detské kostry
Objav, aký nečakali. Jediné nádvorie, ktoré ešte nesprístupnili návštevníkom hradu Ľubovňa, je tzv. štvrté nádvorie nachádzajúce sa pod Gotickým palácom.
Štvrté hradné nádvorie odhalilo ďalšie tajomstvo. V súčasnosti na ňom realizujú archeologický výskum z dôvodu, aby ho neskôr mohli ukázať verejnosti. Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík uviedol, že počas výskumných prác sa podarilo odhaliť malú záhadu.
„Pri odkrývaní sondy sme našli tri detské kostry, ktoré boli uložené v hĺbke asi jeden a pol metra,“ konkretizoval Mikulík.
Ešte v závere minulého týždňa detské pozostatky exhumovali a následne smerovali do laboratórií, kde sa podrobia drobnému výskumu. Cieľom je zistiť, aký vek tieto deti mali. „Mňa osobne zaujíma, v akom období ich pochovali, či tam bol nejaký, možno aj detský cintorín, či išlo o epidémiu a pod. Je to iba v jednej sonde, uvidíme, čo sa objaví ďalej počas výskumu nádvoria,“ konštatoval riaditeľ. Dodal, že na hrade pred kaplnkou je jeden cintorín, na ktorom sú pochovaní Raiszovci. Múzejníkov skôr zaujalo to, že v prípade posledného nálezu ide len o deti a zároveň v akej polohe boli pochované. Jedno, zrejme nedonosené alebo predčasne narodené dieťatko, sa nachádzalo pri hradobnom múre. V minulosti totiž takéto deti pochovávali pod odkvap, išlo o akési symbolické pokrstenie. „Takto samostatné detské hroby sme na hrade objavili prvýkrát. Keďže pri sebe nemali nič, je pre nás veľmi ťažké určiť, z akého obdobia pochádzali,“ zdôraznil riaditeľ.
Komu patria kostry?
Podľa Mikulíka je možné, že kostričky patria aj potomkom kráľovského rodu, keďže hrad navštívilo dohromady šesť kráľovských rodín. Dokonca jedna z majiteliek hradu, princezná Karolína bola zo slávneho rodu Bourbonovcov a ich prvý syn Gašpar, ktorého mala s hradným pánom Andrejom Zamoyským, zomrel hneď po narodení. „Vraj má byť pochovaný niekde na hrade. Či je to pravda, ukážu archeologické a antropologické výskumy. Ak by sa zistilo, že tieto deti mali modrú krv, bol by to určite veľký objav. Dá sa to určiť z DNA, ale to už je otázka na odborníkov, ktorí s nimi budú v laboratóriách veľmi opatrne narábať,“ poznamenal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
Na základe výskumu, ktorý na hrade realizujú vďaka finančnej podpore z Ministerstva kultúry SR, sa následne rozhodnú, čo urobia s týmto nádvorím. Tak skoro však verejnosti sprístupnené nebude. „Keďže ide o posledné nádvorie Hradu Ľubovňa, na ktoré turistov nepúšťame, tak si ho ešte chvíľu necháme na vedecké výskumy. Veda má momentálne prednosť pred turistami,“ uzavrel Mikulík s tým, že do budúcna zvážia aj vybudovanie pietneho miesta na tomto nádvorí.
Foto: Ilustračné