Tak šiel čas: Od "perestrojky" až po rozpad Sovietskeho zväzu
Nežná revolúcia, pád Berlínskeho múru a koniec studenej vojny by nebol možný bez zmien v Sovietskom zväze po nástupe Michaila Gorbačova k moci v marci 1985.
Prečítajte si výberovú chronológiu udalostí, ktoré sa udiali od zvolenia Michaila Gorbačova za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) až po jeho odchod z postu sovietskeho prezidenta a zánik Sovietskeho zväzu.
11. marec 1985 – Michail Gorbačov, vtedy 54-ročný, bol po smrti Konstantina Černenka zvolený do funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Pod jeho vedením sa začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby („perestrojka“) a otvorenosti („glasnosť“).
27. september 1985 – Predsedom sovietskej vlády sa stal Nikolaj Ryžkov. Aj v súčasnosti je vo veku 90 rokov, ako jediný z politikov sovietskej éry, stále aktívny v politike. Je členom hornej komory ruského parlamentu – Rady federácie.
25. február 1986 – Začal sa (trval do 6. marca) 27. zjazd KSSZ, na ktorom delegáti schválili základné smery politiky prestavby.
16. december 1986 – Na Gorbačovov pokyn povolili po takmer sedemročnom vyhnanstve v meste Gorkij (dnes Nižný Novgorod) návrat do Moskvy disidentovi Andrejovi Sacharovovi (v roku 1975 získal Nobelovu cenu mieru) a jeho manželke, ľudskoprávnej aktivistke Jelene Bonnerovej.
27. – 28. január 1987 – Zasadanie ÚV KSSZ schválilo zásadné ustanovenia, ktoré sa týkali rozvoja demokracie a ekonomiky podľa Gorbačovovho návrhu rozsiahlej prestavby hospodárstva, smerujúceho k uvoľneniu centrálneho riadenia a podpory rozšírenia demokracie.
21. jún 1987 – Prvé miestne voľby s možnosťou vybrať si medzi niekoľkými kandidátmi.
5. jún 1988 – V ZSSR sa v duchu uvoľnenia cirkevnej politiky začali dvojtýždňové oslavy 1000. výročia ruskej pravoslávnej cirkvi.
26. marec 1989 – Pri voľbách do nového zastupiteľského orgánu – Zjazdu ľudových poslancov ZSSR – sa občania Sovietskeho zväzu prvý raz po 70 rokoch rozhodovali medzi viacerými kandidátmi.
25. máj – 9. jún 1989 – Zjazd ľudových poslancov ZSSR zvolil Michaila Gorbačova do novej funkcie predsedu Najvyššieho sovietu ZSSR.
23. august 1989 – Približne dva milióny obyvateľov pobaltských štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu sa chytili za ruky a vytvorili 600 kilometrov dlhú živú reťaz. Cieľom akcie bolo upozorniť na osud Estónska, Lotyšska a Litvy 50 rokov po podpise Paktu Molotov – Ribbentrop a ukázať túžbu po návrate slobody a suverenity.
14. november 1989 – Všetky stalinské represie proti národom vyhlásili v ZSSR za nezákonné a zločinné.
4. december 1989 – Sovietska vláda oznámila, že vstup armády piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 nebol opodstatnený a rozhodnutie o ňom bolo chybné.
11. marec 1990 – Litva vyhlásila nezávislosť. Išlo o prvú deklaráciu nezávislosti v ZSSR a v celom sovietskom bloku.
15. marec 1990 – Na treťom, mimoriadnom Zjazde ľudových poslancov ZSSR bol Michail Gorbačov zvolený za prvého prezidenta Zväzu sovietskych socialistických republík.
2. – 13. júl 1990 – V Moskve sa konal 28. zjazd KSSZ. Nehľadiac na hlbokú krízu vo vnútri komunistickej strany a oslabenie jej pozícií v spoločnosti bol Michail Gorbačov opäť zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru KSSZ (za hlasovalo 3411 delegátov, proti ich bolo 1116).
20. december 1990 – Sovietsky minister zahraničných vecí Eduard Ševardnadze podal demisiu na znak protestu proti vzmáhajúcej sa diktatúre, pričom varoval pred nebezpečenstvom konzervatívneho prevratu.
17. marec 1991 – Uskutočnilo sa celoštátne referendum o budúcnosti ZSSR. Na hlasovaní sa zúčastnilo 79,5 percenta voličov, z ktorých sa 76,4 percenta vyslovilo za zachovanie Sovietskeho zväzu. Šesť republík hlasovanie bojkotovalo: Arménsko, Gruzínsko, Moldavsko a tri Pobaltské republiky – Estónsko, Litva a Lotyšsko.
18. – 21. august 1991 – Predstavitelia tvrdej línie a konzervatívneho vedenia komunistickej strany sa neúspešne pokúsili o štátny prevrat. Tvrdili, že chcú zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu.
24. august 1991 – Michail Gorbačov odstúpil z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ.
6. september 1991 – Kremeľ uznal nezávislosť troch pobaltských republík – Litvy, Lotyšska a Estónska.
8. december 1991 – V rezidencii Viskuli v Bielovežskom pralese (Bielorusko) sa zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny – Boris Jeľcin a Leonid Kravčuk, ktorí spolu s predsedom Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislavom Šuškevičom podpísali zmluvu o ukončení existencie Sovietskeho zväzu a založení Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
21. december 1991 – V hlavnom meste Kazachstanu bola podpísaná tzv. „Almaatská deklarácia“, ktorou sa jej signatári vyhlásili za rovnoprávnych, zakladajúcich členov SNŠ. Dokument podpísali najvyšší predstavitelia Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Moldavska, Ruska, Tadžikistanu, Turkménska, Ukrajiny a Uzbekistanu. Z 15 bývalých zväzových republík sa na schôdzke v Alma-Ate nezúčastnili štyri: Estónsko, Litva, Lotyšsko a Gruzínsko.
25. december 1991 – Michail Gorbačov odstúpil z funkcie prvého a posledného prezidenta ZSSR.
31. december 1991 – Sovietsky zväz prestal definitívne existovať.
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.