Ilustračný obrázok k článku ZLÉ správy z nášho turizmu a gastra: Všetko bude DRAHŠIE, inak to nejde
Zdroj: TASR/AP

ZLÉ správy z nášho turizmu a gastra: Všetko bude DRAHŠIE, inak to nejde

Zdražovanie v oblasti cestovného ruchu je spôsobené najmä prudkým nárastom nákladov.

Zo Slovenska
Zo Slovenska

ZLÉ správy z nášho turizmu a gastra: Všetko bude DRAHŠIE, inak to nejde

Zdražovanie v oblasti cestovného ruchu je spôsobené najmä prudkým nárastom nákladov.

Ilustračný obrázok k článku ZLÉ správy z nášho turizmu a gastra: Všetko bude DRAHŠIE, inak to nejde
Zdroj: TASR/AP

Rastúce ceny energií zapríčiňujú nielen priamy nárast nákladov v zariadeniach cestovného ruchu, ale prinášajú aj druhotné zdražovanie ďalších vstupov, akými sú služby, potraviny či tovary. Rastie aj cena práce, ktorá tvorí najväčšiu časť nákladov v službách cestovného ruchu. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.

Je to nevyhnutné

Poznamenal, že predovšetkým domáci návštevníci sú veľmi citliví na ceny služieb. „Rast cien služieb bude nevyhnutný, ale podnikatelia nedokážu preniesť celý nárast do cien svojich služieb, to by spôsobilo pokles dopytu a záujmu zo strany návštevníkov,“ podotkol Harbuľák.

Tento problém je podľa neho najvýraznejší práve v gastrosektore. Zdôraznil, že tam hrozí najväčší pokles dopytu zo strany spotrebiteľov v dôsledku nárastu cien.

Myslí si, že práve preto potrebuje tento sektor zásadné zmeny, ktoré by eliminovali nárast cien, napríklad dočasné zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH).

„Takéto zníženie by pomohlo udržať tempo nárastu na akceptovateľnej úrovni a zároveň by vytvorilo priestor na zvyšovanie miezd a vyššiu motiváciu pre návrat zamestnancov do tohto sektora,“ tvrdí prezident ZCR.

Najhoršia kríza v histórii

Poukázal tiež na to, že pandémia spôsobuje výraznú krízu, akú si cestovný ruch v modernej histórii nepamätá. Aj v minulosti však cestovný ruch čelil viacerým krízam, ktorým sa prispôsobil.

„Tak to bude aj v prípade tejto krízy. Odvetvie sa dokáže adaptovať na nové podmienky a požiadavky turistov, ktoré sa stanú akýmsi novým štandardom, a dokáže flexibilne reagovať na zmeny spotrebiteľského správania,“ tvrdí Harbuľák.

Zdôraznil však, že cestovný ruch čelí vysokej miere regulácie, a tá je najčastejšou prekážkou pri adaptácii podnikov v cestovnom ruchu na nové podmienky.

„Smernice, nariadenia i národná legislatíva nedokážu pružne reagovať a uvoľňovať zviazané ruky podnikateľom. Tu vidíme obrovské rezervy,“ naznačil.

Nemusia to prežiť

Až 52 % gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro.

Podľa prieskumu 9 % podnikov po druhej vlne koronakrízy už neotvorilo. Vyše 60 % podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.

Viac ako 80 % podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 % podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 % podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.

Podľa prieskumu vyše 50 % gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 % podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 % podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.

Ilustračné foto, TASR

Neprehliadnite aj:

Zdroj: TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín