Čítanie z listov písaných prezidentovi Jozefovi Tisovi Bardejovčanov neoslovilo
Nezáujmom, chladom a ignoráciou zareagovali Bardejovčania na podujatie so silným emotívnym nábojom.
Absolútny nezáujem zo strany verejnosti. Takto sa dá charakterizovať podujatie konané v utorok v bardejovskej starej synagóge. Bardejovčania neprišli, neprejavili záujem o čítanie emotívnych listov, ktorými židia prosili o pomoc prezidenta Jozefa Tisu. Na pódiu v bardejovskej synagóge sedeli štyria ľudia. V hľadisku ich bolo cca trinásť…
Bardejovčania by pritom nikdy nemali zabudnúť, že obeťami rasovej neznášanlivosti počas II. svetovej vojny sa z ich mesta stalo 3292 obyvateľov. Mená všetkých sú pamätníku holokaustu v starej synagóge, kde sa stretnutie konalo. Podujatie moderoval prozaik a publicista Peter Juščák, ktorý pracoval v Ústave pamäti národa. Listy písané Tisovi priniesla výskumníčka Madeline Vadkerty, dobrovoľníčka Nadácie Milana Šimečku, angažujúca sa v stredisku holokaustu. Boli plné bolesti, smútku a strachu o budúcnosť. Židia v nich prosili prezidenta, aby ich zachránil, aby mohli žiť bez obmedzení, ktoré na Slovensku zaviedol židovský kódex. Listy svedčili o stovkách a stovkách tragických ľudských osudoch. Ale boli medzi nimi aj listy, ktorými sa Slováci domáhali arizácie židovského majetku.
Keďže Madeline Vadkerty je Američanka, listy na stretnutí čítala rozhlasová redaktorka Soňa Gyarfašová, ktorá sa venuje téme obetí totalitných režimov. S historickým kontextom oboznámil prítomných Ivan Kamenec, ktorý na Slovensku položil základy výskumu holokaustu.
Čo sa týka prenasledovania židov na Slovensku, treba pripomenúť, že Šarišsko-zemplínska župa má viacero smutných prvenstiev. Na jar roku 1941 župan Andrej Dudáš nariadil označovať židov tri centimetre širokou žltou páskou na ľavom ramene. Na Slovensku pritom toto vládne nariadenie vstúpilo do platnosti až o necelý polrok neskôr.
Aj prvenstvo v odsúvaní židov pripadlo Šarišsko-zemplínskej župe. Prvý transport v ktorom tisíc mladých žien a dievčat naložili do dobytčích vagónov, odišiel z Popradu 25. marca 1942. Židovská komunita v Bardejove sa však snažila deportácii dievčat zabrániť. Z iniciatívy predsedu židovskej náboženskej obce Rafaela Lovy bola vyvolaná týfusová epidémia, čím sa podarilo oddialiť transport žien o 4 týždne. Niektoré dievčatá medzitým utiekli, alebo sa ukryli, ale väčšina z nich odišla v rodinných transportoch, ktoré začali v apríli 1942.
Zo Šarišsko-zemplínskej župy odišlo 13 transportov , posledný z Bardejova. Všetky smerovali do koncentračných táborov v Poľsku. Zo Slovenska v transportoch odišlo 72-tisíc židov, z ktorých len nepatrné množstvo prežilo. Treba zdôrazniť, že deportácie židov zo Slovenska boli organizované Slovenským štátom.
(meš)