Obľúbený nitriansky veterinár Ladislav Stodola: Miesto sna o Afrike prišla slovenská realita
Keď niečo trápi našich domácich miláčikov, spravíme všetko preto aby sme im pomohli. Zvieratkám však najlepšie rozumie zverolekár, jedným z nich je práve Ladislav Stodola, jeho rukami už prešlo množstvo zvieracích pacientov.
Ladislav Stodola vyrastal v podhorskej dedinke neďaleko Žiliny. Pozitívny vzťah k zvieratám ale aj k samotnej prírode si pestoval už od detstva. Opísal nám svoj príbeh ako sa stal veterinárnym lekárom a čo ho doviedlo do Nitry.
Pochádzate z lekárskej rodiny?
„Moji rodičia, ani nikto z mojej rodiny neboli veterinári ani lekári, nemali vysokú školu a boli jednoduchí ľudia.O to viac si ich vážim, lebo urobili všetko, aby sme s bratom vyštudovali, aj keď to bolo pre nich niekedy ťažké.“
Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?
„Keď som bol malý, išiel v TV seriál o levici Elze, to ma dostalo a rozhodol som sa že pôjdem do Afriky. Tak som si zistil, že keď by som mal ísť na veterinu, predtým je najlepšie vyštudovať strednú veterinárnu školu. No a tak som po základnej škole odišiel do Košíc na strednú poľnohospodársku školu odbor veterina. Ale aké bolo moje sklamanie, kde sme mali prvú prax a ja som sa ocitol miesto zoologickej záhrady v maštali medzi kravami a ošípanými. Tak a hneď som pochopil, že Afrika sa mi rozplynula v silnej realite socialistického poľnohospodárstva. No a potom už nebolo čo riešiť, iba túžbu po vysokej škole veterinárnej. Je pravda, že v tom období som mal v povolaní už úplne jasno a veterina ma chytila a začala ma aj baviť.“
Pestovali ste si vzťah k zvieratám od malička?
„Nakoľko som z malej horskej dedinky od Žiliny, od malička som sa motal okolo zvierat, či už hospodárskych,psov a mačiek, ktoré sme chovali doma, alebo u starých rodičov. Vlastne v tom čase sa v každom dome chovali zvieratá. V tom čase bola situácia v chove zvierat iná ako dnes. Ešte pred 20 rokmi bol na vidieku pes na stráženie, mačka bola deratizátor, potkan bol škodca, králik bol …atď. No dnes sa situácia zmenila a voláme to spoločenské zvieratá, exotické zvieratá ap. V každom prípade nič nemení na tom, že ten vzťah pracovať okolo zvierat, tešiť sa z nich a pomáhať im od malička mi ostal.“
Aké boli začiatky vaše začiatky a ako ste sa dostali do Nitry?
„Začiatky boli ťažké, tak ako pre každého v iných povolaniach. Po skončení univerzity sme museli ísť pracovať kde bola práca a kde nás umiestnili. Pre mňa to bola Nitra. S odstupom času som ale spokojný, lebo Nitra ma očarila, dala mi rodinu, dvoch synov a samozrejme aj čiastočne kariéru v praxi veterinárneho lekára. Nitra ako poľnohospodárske centrum Slovenska, mala v tom čase vysoké stavy hospodárskych zvierat a dostatok práce pre veterinárnych lekárov. Pamätám si, že som začal praxovať u Dr. Hájeka, ale po týždni som už musel pracovať samostatne. Neskôr po privatizácií sme si prenajali s kolegami veterinárnu nemocnicu na Šindolke, kde sme určitý čas prevádzkovali ambulanciu, pokiaľ nedošlo k reštitúcií objektov. Nakoniec som sa rozhodol založiť veterinárnu kliniku, ktorá by vedela zabezpečovať komplexné veterinárne služby. Oslovil som kolegov Dr. Ivana Šidíka a Dr. Mariána Vydareného o spoluprácu a spoločne sme vybudovali už naše veterinárne klinické pracovisko do dnešnej podoby.“
Ktoré zvieratká sú vašimi najčastejšími pacientmi?
„Na klinike sú to hlavne psi, ale začínajú prevládať mačky.V teréne je to hlavne hovädzí dobytok a malé prežúvavce. V súčasnosti sa stretávame dosť často u psov a mačiek s ochoreniami žalúdka, čriev, obličiek, pečene, srdca ap. Jedna samostatná téma je aj dermatológia a onkologické ochorenia. V súčasnosti vieme tieto ochorenia diagnostikovať aj z dôvodu,že na našom pracovisku máme takmer všetky prístroje na stanovenie diagnózy.“
Máte domáce zvieratká?
„V minulosti som mal doma niekoľko psov, dokonca som mal chovnú stanicu čistokrvných boxerov, ale v súčasnosti chov zvierat u mňa nemá moc priestor, lebo sme celá rodina rozlietaná a zaneprázdnená. Takže v našej domácnosti majú v súčasnosti priestor na život iba papagáj a rybičky. Ale príde čas kedy sa budem môcť venovať naplno aj psíkovi a vtedy si ho zaobstarám z útulku.“
Aký najdlhší čas ste už strávili pri zvieracom pacientovi?
„Naším pacientom sme v rámci pohotovosti k dispozícií aj mimo pracovné hodiny, aj v noci, ale už len na telefóne a v prípade nutnosti vieme do 20 minút prísť na kliniku a vykonať urgentný zákrok. Časovo náročné sú aj komplikované prípady, kedy si napríklad pacient vyžaduje komplikovaný chirurgický,alebo ortopedický zákrok. A čo sa týka vašej priamej otázky na dĺžku strávenú pri konkrétnom pacientovi, tak to sa stáva aj v teréne, hlavne pri komplikovaných stavoch, ako napríklad pri asistovanom ťažkom pôrode u hospodárskych zvierat a koní, ktoré sú spojené s infúznou terapiou a komplikáciami.Vtedy musíme stráviť pri pacientovi niekedy aj celú noc, lebo vracať sa niekoľko desiatok kilometrov a monitorovať zdravotný stav každú hodinu je nemožné.“
Je potrebné sa po práci vyventilovať? Ako relaxujete?
„Iste, relax je dôležitý pre každého po náročnej práci. Ja som ešte asi nedospel do situácie, kedy by som si splnil svoje koníčky naplno. Tie čakajú na vhodný čas. Aj preto mám rybársky lístok a na ryby nechodím,mám poľovný lístok aj zbrojný pas, no ani na poľovačky nechodím a dokonca ani zbraň nemám. V súčasnosti najviac relaxujem cestovaním a na horách. Počas voľných dní alebo víkendov zbalím batoh s potrebnou výbavou a relaxujem lozením po tatranských štítoch a dolinách s fotoaparátom. Minimálne 2-krát do roka chodím s priateľmi na feraty a vysokohorskú turistiku do rakúskych, švajčiarskych a talianskych Álp.“
Máte nejaké miesta v Nitre kam sa chodíte prejsť, ktoré radi navštevujete?
„Nitru mám rád, lebo je položená v krásnom prostredí, kde sa nachádza veľa pekných miest, kde sa dá relaxovať. Ako som už spomenul, narodil som sa v horách a tie mi chýbajú, preto rád chodím na vychádzky na Zobor a okolie a v neposlednom rade na Nitriansky hrad, hlavne do Katedrály sv. Emeráma kde cítiť históriu a silu nie len Slovenska.“
Foto: Ladislav Stodola
