Mário Hudák Regióny Regióny

Spasí Bardejov päťmiliónový akčný plán?

V Bašte diskutovali vládne expertky pre štátnu pomoc najmenej rozvinutým okresom.

Ilustračný obrázok k článku Spasí Bardejov päťmiliónový akčný plán?
Zdroj: Bardejovský Reportér

BARDEJOV. Na zoznam najmenej rozvinutých okresov, ktoré za posledné tri roky presiahli 1,6-násobok priemernej nezamestnanosti na Slovensku, vláda čoskoro zaradí aj Bardejov. Prijme aj novelu zákona o podpore týchto okresov. Hlavným nástrojom pomoci bude akčný plán, cez ktorý na schválené projekty potečie do okresu v priebehu piatich rokov päť miliónov eur.

Druhý augustový štvrtok navštívili mesto Iveta Niňajová a Katarína Smatanová z expertnej skupiny Splnomocnenca vlády SR Antona Marcinčina pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Pozreli si Zborovský hrad, Kláštorný park a židovské Suburbium. V kultúrno-komunitnom centre Bašta o akčnom pláne a rozvoji cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva, diskutovali s tretím sektorom, podnikateľmi, architektmi, novinármi, zástupcami obcí a mesta.

Lokálni hráči

„Témou tohto debatného stretnutia bol cestovný ruch a kultúrne dedičstvo. Pozvanie prijali aj viacerí predstavitelia neziskových organizácií. Snažili sme sa hľadať spoločnú reč a prispieť k tvorbe akčného plánu pre náš okres,“ povedal organizátor stretnutia z občianskeho združenia Bardejov. travel Milan Škorupa.

„My sme tu za oblasť kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu. Cieľom prvej návštevy je dať dohromady všetkých lokálnych hráčov a poradiť im. Aby si vedeli sadnúť a povedať, aký hlavný potenciál vidia pre budúci rozvoj okresu a mesta. Navrhnúť riešenia a porozprávať sa o víziách,“ povedala pred diskusiou v Bašte pre médiá Katarína Smatanová.

Silná komunita

„Bardejov je špecifický v dvoch veciach. Po prvé je tu obrovský historický, kultúrny a prírodný potenciál. Po druhé, v žiadnom slovenskom regióne a už vôbec nie v „najmenej rozvinutom“, sme doteraz nevideli takú silnú základňu komunitných združení. Teda občianskych združení a neziskových organizácií, ktoré robia fantastické aktivity. A tieto projekty a aktivity by sa mali podporiť aj v rámci akčného plánu,“ povedala Smatanová.

Na stretnutí sa odprezentovali občianske združenia Bardejov.travel, Kandeláber, Vita in Suburbium, Združenie na záchranu Zborovského hradu, Different, ŠOK zo Zborova, mestská Komunitná nadácia a obec Raslavice.

Poslovia zmeny

„Berte nás ako poslov zmeny. Našim cieľom je spoznať tunajší potenciál a vaše priority. Podporiť a nasmerovať vaše aktivity zdola do procesu akčného plánu pre okres. Technicky je našim kontaktom prednosta Okresného úradu. Vznikne lokálna rozvojová rada. Akčný plán potom pre všetky subjekty územnej spolupráce, od samosprávy, cez občianske združenia, neziskové organizácie až po podnikateľov prináša v priebehu piatich rokov zo štátneho rozpočtu fyzicky päť miliónov eur. Tie pôjdu na projekty, ktoré sa v akčnom pláne schvália,“ vysvetlila Katarína Smatanová.

„To znamená, že akýkoľvek subjekt môže podať projekt. A vy ako kultúrne podhubie Bardejova by ste v tej lokálnej rade mali byť určite zastúpení. Nad miestnou lokálnou radou potom funguje štátna rozvojová rada doplnená o pracovníkov ministerstiev. A medzitým to ešte posudzuje naša osemčlenná expertná skupina,“ dodala expertka.

Mesto to nevie

„Potenciál turistického ruchu, ktorý má mesto, nie je zďaleka využitý. Prístup mesta je taký budovateľský, radi opravujú pamiatky a tak ďalej. Čo sa týka akčného plánu, a hlavne tých, ktoré tu boli predtým, som veľmi skeptický, pretože ak boli riadené zhora, buď skončili askom, alebo veľkou zlodejinou,“ povedal v diskusii viceprimátor Bardejova Vladimír Savčinský.

Ako efektívne využité peniaze vidí Savčinský zapojenie neziskoviek a združení zdola, zvyšovanie kapacít v cestovnom ruchu a väčšie zapojenie Rómskych komunít. Predstava, že cestovný ruch bude organizovať mesto, podľa viceprimátora fungovať nebude.

Nešťastné komunikácie

„Mesto má v šuflíku strategický plán cestovného ruchu, ktorý vôbec nefunguje. Videl som už desiatky všelijakých plánov a tony popísaného papiera. Je síce dobré, že tu takto sedíme, je to prvý krok, no zlepšiť by sa mala hlavne komunikácia,“ povedal šéf OZ Different František Maxin.

Podľa vedúceho mestského oddelenia kultúry Martina Chomu je problém bardejovského cestovného ruchu v nedostatku kvalitných ciest. „Problém s cestami riešime pätnásť rokov a stále sme v podstate len na tých vlásočniciach. Pokiaľ sa toto nezmení, môžeme tu mať sebalepšie nápady. Pretože aj ten Poliak, ak práve nie je na ceste prvej triedy, nechce sem až tak veľmi prísť,“ komentoval problém cestovného ruchu.

„V Bardejovskom okrese je jedna z najdlhších a najhustejších sietí ciest tretej triedy, úplne ideálnych pre rozvoj cykloturistiky, nič špeciálne tu netreba stavať. Jediný problém je bezpečne sa dostať von z mesta, sú tu totiž kritické plus mínus desaťkilometrové úseky v každom smere. A miesto prvého kontaktu, autobusová stanica, to je jednoducho hrôza, “ komentoval organizátor stretnutia Milan Škorupa.

Zdroj: Bardejovský Reportér

Názory odborníkov

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS: Politici veria, že každý región môže byť rovnako bohatý, čo je nezmysel. Oni tak chcú rozhodovať o tom, kto bude úspešný a dotáciami sa snažia podporiť často menej úspešných podnikateľov. Regionálne rozdiely sú pritom bežným stavom a trvá desaťročia, kým sa zmenia. Preto je naivné očakávať rýchle zmeny. Rozumná verejná politika by mala byť zameraná najmä na navrátenie nízko kvali kovaných a dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Mal by byť tiež exibilnejší Zákonník práce. Mnoho týchto ľudí totiž prežíva, či sa vracia na trh práce cez fušky, krátkodobé jednoduché pracovné vzťahy, ktorých legálna podoba v posledných rokoch dosť utrpela.

Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti: Regióny nemôžu byť rovnako bohaté. Cestou na zníženie dlhodobej nezamestnanosti je inkluzívny trh, spojený s reálnym vzdelávaním nezamestnaných i zamestnaných a rozumnými politikami trhu práce. Problémom týchto opatrení je najmä to, že si vyžadujú oveľa viac financií ako vyčlenila vláda. Nízke finančné alokácie, ktoré dá do regiónov vláda, neznížia zaostávania regiónov, iba sa prinajlepšom zníži dynamika ich vzďaľovania.“

Peter Pčolinský, poslanec NR: Akčné plány sú väčšinou nastavené tak, aby vyhovovali najmä politicky spriazneným podnikateľom, kamarátom a príbuzným. Dotácie do regiónu deformujú podnikateľské prostredie.

Zdroj: Bardejovský Reportér
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM