Eliška Šándorová Rôzne Zo Slovenska

Tajomná moc Lucie: Žena, ktorá si vylúpila oči, ochraňovala proti bosorkám

Ľudia verili, že okolo sviatku Lucie vrcholia tzv. strídžie dni. Podľa ľudových rozprávaní zo začiatku 20. storočia poznáme zvyk vyrábať tzv. Luciine stolčeky.

Ilustračný obrázok k článku Tajomná moc Lucie: Žena, ktorá si vylúpila oči, ochraňovala proti bosorkám
8
Galéria
Zdroj: TASR

Podľa tradície bola svätá Lucia kresťanská panna z rímskeho patricijského rodu. Istého mladíka očarili jej krásne oči a rozhodol sa požiadať ju o ruku.

Keďže Lucia svojho pohanského nápadníka nechcela, vylúpila si oči a poslala mu ich na miske. Preto ju znázorňujú s atribútmi panenstva a s miskou, na ktorej sú oči.

Ochrana pred bosorkami

Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu proti zloprajným silám, najmä bosorkám. Preto sa na gazdovstvách od Lucie až do Štedrého večera cez deň aj v noci maštale a chlievy zamykali, aby sa tam nedostal niekto nevolaný, čo by mohol zaškodiť dobytku.

„Bosorke napríklad stačilo, aby si vzala zo stajne kúsok slamy, hnoja či akúsi drobnosť a mohla škodiť. V dňoch okolo Lucie a na Luciu sa z gazdovstva nepredávali nijaké produkty a nič sa nepožičavialo – ani lyžička mlieka, ani jediné vajce. V stredoveku na Luciu ľudia na ochranu proti čarodejniciam obsýpali rohy domu a hospodárskych budov hlinou z cintorína, v ktorej boli roztlčené ľudské kosti,“ hovorí o tradíciách historička a etnologička Katarína Nádaská.

Medzi rozšírené zvyky v rôznych oblastiach Slovenska patrilo aj rituálne odháňanie bosoriek buchotom, rozbíjaním starého riadu – prosto robením hluku. Dialo sa to priamo v dedine pri domoch, ale aj na krížnych cestách. Na robenie hrmotu sa využívali aj trlice a trepačky.

Zdroj: TASR

Luciine stolčeky

Už len podľa ľudových rozprávaní zo začiatku 20. storočia poznáme zvyk vyrábať tzv. Luciine stolčeky. Od sviatku Lucie muži začali pripravovať drevený stolček a každý deň na ňom niečo urobili tak, aby na Štedrý deň hotový.

„Azda na celom území Slovenska sa vravievalo, že ak si človek stolček vezme na polnočnú omšu a sadne si naň za oltár do magického kruhu urobeného trojkráľovou kriedou, mal by uvidieť všetky strigy z okolia. Tie sa mu potom vyhýbali, lebo taký človek by ich mohol spoznať a odhaliť pri ich škodiacej činnosti,“ približuje Nádaská.

V mnohých regiónoch sa robili aj obchôdzky s luckou . Mohli to byť dievčatá (inde zamaskovaní muži) v bielych voľných úboroch so zamúčenou tvárou, prípadne s maskou na tvári, na hlave s cesnakovým vencom.

Niekde kontrolovali, či dospievajúce dievčatá vedia udržiavať poriadok a nie sú lenivé, preto prezerali kúty, či tam neostali pavučiny. V Hrochoti sa obchôdzky na Luciu končili spoločnou hostinou mládencov i dievčat nazývanou derele.

Ľúbostná mágia

Na Luciu sa vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý.

Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo. Ak bol lístok čistý, bez mena, znamenalo to, že sa nevydá.

Na hornom Gemeri chodievali na Luciu dievčatá búchať varechou na kurník. Ak sa ozval kohút, dievčina sa mala do roka vydať, ak sliepka, tak sa ešte musela počkať.

Chlapi prinášali šťastie

Ženy na Luciu nesmeli chodiť do cudzích domov, lebo by priniesli nešťastie. Chlapi, naopak, mohli – tí prinášali susedom šťastie. Na Luciu nezapriahali dobytok, lebo by celý rok chorľavel. Dievky odhrýzali od Lucie do Vianoc z jabĺčka.

„Na Štedrý večer pri večernom zvonení dievčina vyšla na ulicu a zjedla posledný kúsok. Meno prvého chlapca, ktorého pritom uvidela, malo byť meno jej budúceho muža,“ dopĺňa Nádaská.

Ilustračné foto, TASR

Sviatok na Luciu
8
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM