Tim vymenil belgické pobrežie za chatu v Orešanoch: Tvrdí, že mladí by mali cestovať

Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk

Mladý Belgičan pracuje v Trnave a pobyt na Slovensku mu podľa jeho slov dal veľa. Tvrdí, že mladí ľudia by mali cestovať, aby spoznali inú kultúru. Aby sa naučili čosi o integrácii, byť tolerantnejší k spoločnosti a vedieť nejaký ten cudzí jazyk navyše tiež nie je na škodu.

Podľa Tima je dôležité ponechať si svoju kultúrnu identitu, no naučiť sa, ako to chodí inde a ako môže spoločnosť fungovať. Po návrate do domoviny treba vziať to najlepšie a využiť to v domácich podmienkach.

Veľa mladých ľudí zo Slovenska odchádza. Ty si to však spravil naopak. Čo ťa sem priviedlo?

Študoval som na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Nemal som veľa možností, kam sa v mojom odbore vydať v rámci Erasmu, a táto škola bola najlepšou voľbou. Zotrval som jeden semester a pobral som sa späť do Belgicka.

Našiel som si prácu vo firme, ktorá má pobočky aj v Čechách a na Slovensku. Cielene. Počas Erasmu sa mi miestna kultúra zapáčila a pravdu povediac, je tu oveľa lacnejšie. Človek si tu môže viac dovoliť.

Čo ťa zlákalo?

Chcel som spoznať novú krajinu. Naučiť sa nový jazyk, spoznať novú kultúru.

Koľko si tu?

Prišiel som koncom roka 2013. Chvíľu som kvôli práci žil v Rakúsku, no vrátil som sa späť. Ľudia tam neboli veľmi otvorení socializácii s cudzincami.

Na Slovensku je to o niečo lepšie. Veľa ľudí tu nehovorí po anglicky, takže s nimi ťažko nadviazať kontakt. No keď sa to podarí, sú milí a veľa vyzvedajú.

Ale veď hovoríš po slovensky…

Hovorí sa: na Slovensku po Slovensky! A to aj robím. V práci napríklad nemám problém, keď na mňa hovoria čistou slovenčinou. Bez problémov sa aj s kýmkoľvek o čomkoľvek porozprávam. No v určitých situáciách to nestačí.

Keď idem napríklad na cudzineckú políciu, ocenil by som kontakt v angličtine.

Hovorím po slovensky, no nie je to ľahký jazyk. Neovládam ho dokonale a tak by som ocenil, keby sme sa – čo sa jazyka týka – stretli s ostatnými ľuďmi aspoň na pol ceste.

Kde žiješ?

Kdekoľvek. Som bohém. Užívam si život naplno. Vždy mám v aute zbalenú tašku s vecami a idem kam ma zaveje.

Mám dom, teda skôr chatu uprostred lesa v Dolných Orešanoch. Je to moja srdcová záležitosť. Donedávna som tam prespával asi najčastejšie. Veľa chodím na služobné cesty, trávim čas u svojej priateľky a nedávno som dokončil byt v Bielom Kostole, takže sa zdržiavam aj tam.

Prečo si si vybral práve život v slovenských lesoch?

Mám rád ticho a pokoj. V práci musím veľa zapájať hlavu a komunikovať s ľuďmi, a tak rád proste vypnem.

Čo ešte robíš rád?

Cestujem. Či už do zahraničia, alebo tu po Slovensku. Pochodil som Nitru, Banskú Bystricu, Žilinu či Košice. Navštívil som najznámejšie hrady i Štrbské pleso.

Zbožňujem slovenské virálne videá a domáci alkohol. Páči sa mi, že tu ľudia ešte stále podomácky vyrábajú víno či pálenku.

A mám rád mäso. Choval som dvoch baranov. So susedom sme si pochutili na domácej jahňacine. Určite by som chcel okúsiť pravú tradičnú dedinskú zabíjačku.

Čo sa ti na Slovensku v porovnaní s Belgickom páči najviac?

To, ako si zachovávate kultúrnu identitu a tradície. Ľudia tu tancujú v krojoch na javiskách a spievajú ľudové piesne. Je to fascinujúce a to v Belgicku nenájdete.

A čo sa ti tu naopak pozdáva najmenej?

Strava. Máte veľa dobrých jedál, no kvalita je hrozná. Mám rád guláš, šnicle aj halušky. Naopak neznášam, že tu na všetko pchajú kukuricu.

Rád varím a chodím do kvalitných reštaurácií, alebo si niečo dobré spravím doma. Treba však dlho hľadať. Aj tu sa dajú kúpiť kvalitné produkty, no nie v supermarketoch. Je ťažké ich nájsť, ale dá sa to.

Mám vychytené mäsiarstva, kde nájdem vždy čerstvé a chutné produkty. Na trhu som sa raz zastavil pri jednom predajcovi. Dali sme sa do reči a tak som s ním predával zemiaky. Bol to príjemný zážitok.

Samostatnou kategóriou je zdravotná starostlivosť… môžem tu ísť k lekárovi, skúsil som to, no už to viac nerobím. Posielajú vás z miesta na miesto, od špecialistovi k špecialistovi, no nikto v skutočnosti nič nerieši.

Pracuješ v Trnave. Tráviš tu veľa času?

Áno. Trávim tu čas aj po práci. Mám vychytené podniky, kam vždy rád zájdem na kávu, či niečo chutné.

Moje rodné mesto je približne rovnako veľké ako Trnava. Všade sa tam dostanete na bicykli bez toho, aby ste riskovali vlastný život. Ostend je nazývaný kráľovnou medzi mestami belgického pobrežia, je to vskutku krásne mesto so zaujímavou históriou.

Trnava spravila obrovský pokrok odkedy som sem prišiel prvýkrát. Prostredie je k cyklistom oveľa priaznivejšie. Centrum mesta je veľmi pekné, okolie zatiaľ nie až tak, no zlepšuje sa to.

Trnava je pre mňa veľkosťou ideálna. Je dostatočne veľká na to, aby tu bolo všetko, čo ľudia potrebujú (obchody, kiná…), ale stále dostatočne malá na to, aby sa tu ľudia poznali a mali medzi sebou osobný kontakt.

A čo Trnavčania?

Mám tu pár priateľov. Z môjho pohľadu nie je ľahké dostať sa Slovákom „pod kožu“, no ak sa to človeku podarí, zistí, že sú to vskutku skvelí ľudia.

Ako často navštevuješ svoju rodinu, či rodina teba?

Približne raz za mesiac. Vzťah s mojimi priateľmi sa nezmenil. Možno je ešte o čosi lepší. Vídame sa len z času na čas, no vždy, keď prídem, venujú sa mi.

Na Slovensko za mnou chodí rodina i priatelia. Rodina si vždy užije husacie hody, priatelia párty.

Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Trnavy a okolia.