Vo futbalovom svete zanechal veľkú stopu: ROZHOVOR s Ľubomírom Moravčíkom

Odchovanec nitrianskeho futbalu Ľubomír Moravčík ukončil svoju kariéru v drese japonského klubu JEF United Ičihara. Vo futbalovom svete zanechal nezmazateľnú stopu.

Lucia Šútorová
Ilustračný obrázok k článku Vo futbalovom svete zanechal veľkú stopu: ROZHOVOR s Ľubomírom Moravčíkom
Zdroj: TASR

V roku 1990 zarezonoval ešte v bývalom Československu prestup Ľubomíra Moravčíka do francúzskeho klubu FC Saint-Étienne. Slovenský futbalista vtedy netušil, že sa za krátky čas stane jedným z najlepších cudzincov v Ligue 1. Po vypadnutí klubu do 2. ligy pôsobil dve sezóny v Bastii, neskôr sa cez nemecký Duisburg dostal do škótskeho Celticu Glasgow, s ktorým získal dva ligové tituly. Aj na ostrovoch po sebe zanechal nezmazateľnú stopu a v roku 2001 ho uviedli do Siene slávy „katolíkov“. Kariéru ukončil 52-ročný futbalista v drese japonského klubu JEF United Ičihara.

O prestupe do Francúzska

Moravčík patril v reprezentácii medzi lídrov a jeho výkony počas majstrovstiev sveta 1990 v Taliansku neušli pozorovateľom St. Étienne. „Prvý predpoklad môjho prestupu bol 17. november. Uvoľnili sa pomery a športovci mohli zaťať chodiť do zahraničia bez obmedzení. Mne ale pomohlo aj to, že sme postúpili na MS a mal som možnosť ukázať sa na najvyššom fóre. Predpokladov som mal teda dosť,“ povedal v rozhovore odchovanec nitrianskeho futbalu, ktorý za československú a slovenskú reprezentáciu nastúpil celkovo 79-krát a strelil 13 gólov. „Za mnou už na MS prišiel Anton Ondruš počas zápasov v skupine, že majú o mňa záujem. Pred štvrťfinále prišli aj prezident klubu a športový riaditeľ a potvrdili sme si to, že pôjdem hrať do Francúzska.“

Na záujem Francúzov Moravčík okamžite reflektoval, vysnívaný klub predtým nemal. „Musíme sa vrátiť do roku 1990 a skôr. My sme vtedy nevideli veľké zápasy, internet nebol a v televízii sa vysielala iba naša liga. Snívali sme iba o tom, že budeme hrať prvú ligu a v reprezentácii.Keď sa to potom uvoľnilo, bola to aj vec šťastia.“

Situácia po revolúcii

Veľký rozdiel to však pre kreatívneho stredopoliara spočiatku nebol. Aspoň po futbalovej stránke. „Štadión bol veľký, ale podobný mal aj Slovan. U nás sa futbalu darilo aj za komunizmu, to treba povedať. Veď Slovan vyhral v 69-om PVP a v 76-om sme boli majstri Európy. Podmienky sme teda mali dobré. Ten rozdiel nastal až potom, keď sa po revolúcii začal budovať kapitalizmus, ostatné štáty ho už dávno mali. Veci sa potom neuberali kontinuálne, bolo to chaotické,“ tvrdí Moravčík.

Nové možnosti

Život mimo zeleného trávnika však priniesol najlepšiemu futbalistovi ČSSR z roku 1992 a najlepšiemu slovenskému futbalistovi z roku 2001 nové možnosti. „V prvom rade som sa naučil jazyky. Viem hovoriť po francúzsky, dokonca mám aj francúzske občianstvo. Som viac menej tridsaťpercentný Francúz. Dnes keď tam prídem, cítim sa ako doma. S každým sa môžem porozprávať a to sa nedá kúpiť. Hral som futbal za peniaze, som rád za tú možnosť,“ dodal Moravčík, ktorý po francúzskom dobrodružstve nasmeroval svoju kariéru do Škótska.

Futbal v Škótsku

„Rozdiel bol veľký. Najmä v počasí. Vo Francúzsku som mal more, teplo, na severe zasa naopak. Ale Škótsko je zaujímavá krajina a Celtic je najväčší klub. Tam futbal milujú.“ V Škótsku milujú hráčov, ktorí zanechali v klube pečať. „Fankluby sa líšia. V St. Étienne to nie je až také masívne, ako v Škótsku. Celtic každoročne organizuje charitatívny zápas, na ktorý ma volá, s tým je spojená aj večera a stretnutia s fanúšikmi. Klubový život v Glasgowe je iný, futbal tam naozaj milujú a nezabúdajú na svojich hráčov.“

Život v zahraničí dal Moravčíkovi skúsenosti po všetkých stránkach, vďaka nemu sa dnes nemá problém orientovať v žiadnej časti sveta. „Človek je skúsenejší, ja ovládam anglický a francúzsky jazyk a to sú veľké devízy. Človeka to formuje a viem, že keď by som sa ocitol hocikde na svete, nestratím sa. Je to pre mňa rutina a dáva mi to komfort. Mám skúsenosti zo života za hranicami a je to iné. Nemám tak žiadny problém hýbať sa po svete,“ zdôraznil slovenský futbalista desaťročia, ktorý kariéru zakončil v Japonsku. „V Ičihare som bol len chvíľku, pretože som si doliečoval zranenie a odohral som iba tri zápasy. Bol som tam viac menej na dovolenke a potom som to radšej zabalil.“

V súčasnosti odovzdáva skúsenosti ako asistent trénera futbalistom v druhej lige. „Zvolen je profesionálny klub a má veľmi dobré podmienky na druhú ligu. Mám to ako prácu na plný úväzok. Teším sa však, že sa Nitra vrátila do najvyššej súťaže a verím, že jej zostanú verní aj diváci,“ dodal na záver Moravčík.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame